Po peknej cyklotúre v Tichej a Kôprovej doline a večeri na Štrbskom plese som sa ďalší deň vybral po rôznych Liptovských cyklotrasách z Podbanského cez Hybe a Čierny Váh do Liptovskej Kokavy, Pribyliny a Račkovej doliny. Aj steak som dnes mal, aj som skoro pretekal, aj som bicykel tlačil, aj som medveďa nestretol. Chvalabohu teda zato. S nastavenim Retül Fit to už dnes išlo ľahšie a tak verím, že to je všetko na dobrej ceste.
Peter Mišovic's pages Posts
Ako narodeninový darček som ešte v lete dostal termín na bike fiting Retül Fit v Cyklomaxe v Poprade. Milo ma to prekvapilo, lebo o bike fitingu som rozprával doma zhruba tak dlho, ako rozprávam o chudnutí. A nikdy som sa k tomu nedokopal. Rovnako tak ku chudnutiu. Dostal som termín 19.09.2024 o 09:00. Bol som upozornený, že celý proces bude trvať 4 hodiny. Čo to vlastne je? Ako hovoria stránky „Retül Fit nie je len nastavenie bicykla – je to spôsob, ako sa naučiť o vašom tele, ako odhaliť hlavné príčiny bolesti a ako dosiahnuť vaše cyklistické ciele. Vďaka technológií…
Na chate bolo výborne (viď môj článok), oddýchol som si ;) Ale nadišiel čas sa vrátiť domov. Počasie naďalej prialo, bol pekný slnečný deň. Keď som si plánoval cestu domov, veľmi som rozmýšľal nad tým, či nezačať už v Mýte pod Ďumbierom. Bolo by to 207 km. Avšak rozhodla za mňa chata. Teda lepšie povedané, rozhodli nočné aktivity. Zjednodušene to zhrniem to konštatovaním – nebol som vyspatý. Pomohol som upratať chatu, pobalil som sa a o 10:30 som sa vybral cez Sedlo Vagnár do Brezna na vlak. Rozhodol som sa, že vystúpim v Dedinkách. Chcel som už v Telgárte, avšak…
Ani nie pred týždňom som pozeral video o novootvorenej cyklotrase z Rimavskej Soboty do Poltára. Rozmýšľal som, akú trasu si vymyslieť, aby som mohol tento úsek zahrnúť do nejakého cyklistického plánu. A znenazdania kolegovia navrhli chatu v Mýte pod Ďumbierom. Nezaváhal som ani na chvíľu. Plán bol jednoduchý. Odviesť sa vlakom do Jesenského pri Rimavskej Sobote a dostať sa po spomenutej cyklotrase do Poltára. No a z Poltára po čo najmenej frekventovaných cestách do Mýta pod Ďumbierom. Z Jesenského do Rimavskej Soboty som vyrazil o pol ôsmej a za polhodinu som už bol v meste a ani nepamätám, aká cesta…
Je 01.01.2025, skoré ráno. Zobudil som sa po ani nie štyroch hodinách spánku, pretože je takmer úplne jedno, kedy idem spať. Tak či tak vstanem medzi 5:30-6:00. V dome panuje ticho, dievčatá ešte spia. Uvaril som si kávu a zapol počítač. Viem, že zmena roku je len vecou nášho ľudského kalendára. Nášmu svetu, prírode, či vesmíru sú tieto naše ľudské šibrinky s časom ukradnuté. Napriek tomu sa nikdy neubránim tomu pocitu nového začiatku a úvahy nad tým, aký som bol a čo som urobil. No a hlavne čo som neurobil. Zvykol som si sám sebe sľubovať. V podstate čokoľvek. Aj…
Takto pred dvoma týždňami som urobil “zlé” rozhodnutie a z hrebeňa medzi Chatou Čergov a Ostrým kameňom som sa naspäť do Majdanu vybral po žltej značke cez Ambrušovce a Podbaranie. Mal som vtedy pokračovať cez Lysú a Sedlo Trepeš. No nestalo sa tak a tak som sa opäť vybral do Čergova prejsť si to, čo som vtedy neprešiel. Tentokrát mi cestu do Olejníkova krátila Katarína Máliková a jej fantastický Pustvopol. Opäť Olejníkov a Majdan Dnes ma cestou do Olejníkova zaujala osada, ktorá sa nachádza pred obcou po ľavej strane cesty. Osád na Slovensku máme veľa, no táto, ak som dobre…
Počas dlhoročného počúvania hudby skupiny Pink Floyd som sa prirodzene dostal aj k sólovej tvorbe jej jednotlivých členov. Najviac ma zaujali spolupráce Davida Gilmoura s inými hudobníkmi.
Čo ma spoločné Azerbajdžan s dedinou Olejníkov a Čergovom? Nič, len to, že som cestou do tejto dediny v podhorí Čergova počúval podcast o mladej Slovenke Pavlíne Okleštekovej, ktorá túto krajinu navštevuje a ktorá prijala islam ako svoje náboženstvo a stala sa moslimkou. Tak ma to zaujalo, že som si ani nevšimol ako mi rýchlo ubiehala cesta. Nedozvedel som sa síce úplne, ako sa mladé, nie nábožensky založené, resp. lepšie povedané nie veriace dievča dostane k viere (a je jedno akej), no zasníval som sa o tom, že raz do tej krajiny vycestujem (na bicykli s pánom antikvárom, či možno…
Krásny slnečný víkend pred nami. Neseď na riti, choď von, vravel som si. Veď tomu tak takmer stále je, človeka to niekam ťahá, aj keď vybrať sa mu nechce. Ale niekedy, niekedy sa nedá. Napríklad, keď preleží polovicu soboty s migrénou. Odporný stav. Chvalabohu však, odkedy som prestal piť kávu a pravidelne začal piť vodu, málokedy sa mi to už stáva. Tak raz za pol roka. Alebo keď sa prudko vyčasuje. Sobota sa teda minula spánkom, nedeľa už bola lepšia. Čakali však sme dieťa z internátu, ktoré pravda nepovedalo, kedy príde. A tak som nevedel, koľko mám času. Znovuobjavená cesta…
Prešovská skupina HRDZA je známa na scéne world music od roku 1999. Repertoár je hlavne tvorený aj autorskými piesňami Slavomíra Gibartiho, pre ktoré inšpiráciu hľadá v slovenskom folklóre, rocku a citeľne aj vo world music. Túto skupinu si iste spojíte aj s menom Veronika Šoltýsová Rabada, ktorá však už so skupinou v súčastnosti nevystupuje a je na sólovej dráhe. Hrdza má za sebou úspešné albumy: debutový Mužička 2002, Pod božími oknami 2006, Hajnajnanyja 2009, výberový Hrdzavá osemnástka 2016, Neskrotený 2018 – ktorý sa dostal na 4. miesto v rebríčku World Music Charts Europe a 22 z roku 2021 vydaného pri…
O Rusínoch a ich kultúre som toho dlhé roky nevedel takmer nič. A to aj napriek tomu, že internáty na Jedlíkovej ulici, na ktorých som 6 rokov počas štúdia na TU Košice FBERG býval, boli takým malým prostredím kozmopolitného charakteru obzvlášť na úrovni regiónov východnej časti Slovenska. Nevedel som, a bohužiaľ do dnešných dní neviem, rozoznať rozdiely prízvukov a špecifiká slovnej zásoby jednotlivých regiónov. Až kým sme a nepresťahovali do Bidoviec, kde sa mojimi dobrými susedmi a priateľmi stali ľudia práve z tohoto etnika. Viem, znie to divne keď to takto píšem. Avšak chcem tým povedať len to, že pri…
Dnešný deň začal veľmi svojrázne. Blížila sa búrka a my s Rišom sme sa zhrbení pred vetrom ponáhľali okolo budovy polície vo Vrútkach do obrovského skleneného hotela stojaceho v areáli bývalej Strednej odbornej školy dopravnej v Martin – Priekope. Súrne potreboval môj bicykel. Prvé kvapky už na nás začali padať, ale čím viac som sa ponáhľal, čím viac som sa usiloval, tým ťažšie sa mi kráčalo. Na Železnej som už bol takmer nehybný. Nevedel som pohnúť ani rukou. Ukonaný a malátny som si ľahol do perín, ktorých na ceste ležalo obrovské množstvo. Ako u Perinbaby. A zaspal som. Čo sa…
Začnem klasickým klišé a napíšem “skupinu Huun-Huur-Tu zrejme netreba predstavovať”. Vieme, že sú hudobnou skupinou z Tuvianska, republiky Ruskej federácie ležiacej na hraniciach Ru(s)ska s Mongolskom na juhu Sibíri. Vieme, že sú zrejme najznámejšou skupinou zaoberajúcou sa interpretáciou tradičného spôsobu hrdelného spevu. Vieme, že názov skupiny v preklade znamená “Prenášači slnka”. A vieme tiež, že skupina primárne používa pôvodné Tuvianske nástroje – dvojstrunový igil, drumbľu, dlhokrkú dvojstrunovú lutnu a dünggür šamanský bubon. Poznám ich dlho, ale len z internetu a úprimne sa priznám k tomu, že som im mylne prisudzoval Mongolský pôvod. Až oznámenie ich koncertného turné “Huun Huur Tu…
Garamboš je podľa rôznych stránok o lezení najnovšia lezecká oblasť na východnom Slovensku, nachádzajúca sa na andezitovom brale rovnakého mena v Slanských vrchoch, časť Milič. Nebol by som o nej (či vrchole ) tušil do dnešných dní, keby kamarátov syn nebol lezec a nechodili tam s otcom liezť. Chcel som dnešný deň využiť na bicyklovanie, no nevedel som sa rozhodnúť kam ísť (bodaj by sme mali len takéto problémy). Písal som si ako takmer každý deň s kamarátom o tom, čo idú dnes robiť a padlo slovo Garamboš. Dobrý nápad, povedal som si. Od nás z domu by som tam…
Pekná jesenná nedeľa a ako obvykle rozmýšľam kam by som šiel. Toľko som meditoval, až bolo za mňa rozhodnuté a mal som ísť do mesta kúpiť zvody na vodu a nejaké komponenty k tomu, ktoré nepoznám. Dobre, aspoň som mal na čo hundrať, keď už som sa ja, ako tradične, nevedel vymotať. Ale aj mi to padlo vhod, lebo bolo treba kúpiť aj nový sud na kapustu, nakoľko v starom nastalo hnilobné peklo a nebolo ho možné nijako raz umyť. Naložil som si bicykel, reku cestou podumem kam pôjdem. Zvody som zohnal, sud taktiež. Sediac v aute pred Hornbachom som…
Veľká Márovka (660 m) je rázcestie ciest pod vrcholmi Dobrák (670 m) a Bralo (840m) a Malá Márovka (660 m), vzdialená od tej veľkej cca 1.4 km je rázcestím pod vrcholom Suchej Hory (prales Marocká hoľa) v Miličskej časti Slanských vrchov. Sú križovatkami turistických (modrá, červená a žltá) a cyklistických (5715 , 8723) trás. Malá Márovka sa mi páči vďaka krásnej lúke, na ktorej je možné nájsť veľké staré duby či ovocné stromy. Neďalekým obľúbeným a často navštevovaným miestom je Skárošská vyhliadka (795 m). Zaujímavosťou je aj fakt, že týmto prostredím prechádza pútnická Cesta sv. Alžbety. Veľmi rád tieto miesta navštevujem…
Opäť po roku som využil možnosť, ktorú máme v spoločnosti a prihlásil som sa s kolegami na štafetu. Nejako som si predstavoval po minulom roku , že tých 10 km zabehnem v pohode bez toho, žeby som sa aspoň trošku pripravil – inými slovami aspoň sem tam si išiel cez rok zabehnúť. Neviem prečo človek zabúda na svoje skúsenosti (napríklad tú zo štafety rovnakého preteku minulý rok). Tento rok sme sa dohodli, že sa stretneme preventívne už o 08:00 (štart 9:00). Len tak tak by som to stihol, no do mesta ma už nepustili a tak som ho celé obišiel cez…
Rankovské skaly 780m sú vyhľadávanou a ľahko dostupnou vyhliadkovou skalou v katastrálnom území obce Rakonvce, v okrese Košice-okolie v Košickom kraji. Nachádzajú sa na západnej strane hrebeňa, približne v strede Slanských vrchov, neďaleko vrcholu Vyžník 809 m. Najjednoduchší prístup je zelenou turistickou trasou z obce Rankovce, prípadne od kríža pri asfaltovej ceste č.576 Rankovské skaly sú prírodnou rezerváciou v správe štátnej ochrany prírody Prešov. Územie bolo vyhlásené v roku 1976 a naposledy novelizované v roku 1988 na rozlohe 23,73 ha. Pre mňa sú Rankovské skaly rýchlo dostupnou a ideálnou lokalitou na rýchlu prechádzku, či tréning behu. Obvykle na ne chodím počas…
Zrejme každý z nás už počul o cirkuse s pekným menom Cirque du Soleil, Cirque du Soleil (u nás prekladaný ako Cirkus Slnka) je cirkusová spoločnosť z Kanady založená v roku 1984 bývalými pouličnými umelcami Guyem Laliberté a Danielom Gauthierom a sídliaca v Montreali. Je to takzvaný Moderný (Nový) cirkus (druh dramatického umenia z Francúzska vznikajúceho začiatkom 70. rokov 20. storočia) vychádzajúci z tradície klasických cirkusov, našťastie však bez apatických a zjavne týraných zvierat. Na prvý pohľad predstavenia tohto cirkusu zaujmú živou hudbou a výrazne pestrofarebnými a kreatívnym spôsobom poňatými kostýmami, ktoré spája určitá téma a samozrejme do dokonalosti dovedenými…
Počasie malo jeden z tých väčších výstrelkov, keď po 4-6°C stupňových dňových teplotách sa na jeden deň prudko oteplilo na 25°C. Využil som to a po veľmi dlhom čase som sa bol prebehnúť v okolí Kameničnej (kam sme prišli kvôli Cirkusu Slnka, na ktorý dnes ideme), konkrétne neďaleko mojej obľúbenej Vrbiny. Vymotal som sa okolo 09:00 a išiel sa prejsť na hranice tejto prírodnej rezervácie. Chcel som bežať už od domu, no miestnym psom stačí len to, že kráčate popri ICH plote. A vypozoroval som, že tieto tvory menej dráždi chôdza, než beh. Najsrandovnejší bol taký maličký jedinec nie väčší…
Ako som už písal v krátkom reporte z behu Košice Night Run 2023, COVID nám všetkým zmenil životy. KNR2023 sa zabehnúť bez tréningu dal, predsa len je to 10 km, no polmaratón je už komplikovanejší a nestálo mi to za zranenie. Opäť som teda využil možnosť, ktorú máme v spoločnosti a radšej som sa prihlásil s kolegami na štafetu. Reku ak som zabehol tých 10 km, zabehnem ich snáď rovnako aj ako člen štafety na MMM. Nuž, plán to bolo pekný, keby. Keby som nebol býval ochorel. Chytila ma celkom silná viróza, upchalo mi to nos a bolelo ma hrdlo.…
Nevedel som, ako začať tento článok a tak som plánoval napísať obligátne klišé o tom, ako som chcel využiť posledný z letných dní tohto roku na cyklistiku. Uvedomil som si, že prvý jesenný deň (jesenná rovnodennosť v roku 2023) však už bol (23.septembra). Dobre, začnem článok teda iným klišé. Slnečné lúče skorého jesenného slnka zaliali krajinu a zahriali okolitú prírodu. Bolo krásne nedeľné jesenné ráno a ja som sa ho rozhodol využiť ho na cykloturistiku. Vyrazil som z domu a nasmeroval som svoj bicykel na neďaleké Slanské vrchy rozlúčiť sa s tohtoročnou sezónou. A teraz reálne. Ráno vyzeralo (aj predpoveď…
Pri našej prvej návšteve Brna sme na jednom z námestí zbadali dva hrdzavé a rozstrieľané vraky áut. Bolo nám viac-menej hneď jasné, odkiaľ pochádzajú. Z Ukrajiny. Boli súčasťou rozsiahlejšej expozície výstavy Příběhy z Ukrajiny – putovná výstava rozstrieľaných vrakov ukrajinských áut. “Rozstřílené a jinak zničené vraky aut z kyjevské oblasti Irpině, Buči a Hostomelu jsou reálným svědectvím války na Ukrajině. Prostřednictvím panelů a audionahrávekzprostředkovávají příběhy jejich majitelů z míst, kdese ruští vojáci dopouštěli těch nejhrůznějších zločinů. Převoz vraků zorganizovala díky partnerům Paměť národa, která pomáhá Ukrajině prostřednictvím finanční sbírky.” Príbehy bežných ľudí, ľudí ako si ty, ja, tvoj brat, či…
Prvá etapa aktuálneho ročníka cyklistických pretekov Okolo Slovenska štartovala (a končila) v Košiciach, pričom trasa viedla priamo cez našu dedinu Bidovce. Potešilo ma to, veď pomaly priamo z terasy by som mal možnosť pozrieť pelotón. Trasa etapy viedla z Košíc priamo do Olšovian, ktoré sú takmer pri našej dedine. Vyrazil som (pre istotu) s 30min rezervou, čo sa ukázalo byť celkom dobrým nápadom. Mal som možnosť vidieť celú kolónu áut pretekov – policajných, technických, reklamných či teamových. Bohužiaľ, neušlo sa mi žiadneho prezentu, hoci som sa celkom aktívne snažil vyzerať tak, že ak si niekto niečo zaslúži, som určite to…
Keby sme my boli vedeli, čo nás čaká. Covid. Zasiahol snáď každému do života. Na rôznych úrovniach, rôznou intenzitou. Pre mňa to (čo sa týka oblasti športu a aktivít) toto obdobie znamenalo takmer absolútne nič nerobenie a takmer úplnú stratu pohybu, behu obzvlášť. Prírastok na váhe +12 kg a stratu žlčníka. Nabehal som proste maximálne 20 km za tie roky. Na KNR 2023 sme mali možnosť získať štartovací kód zo spoločnosti, pre ktorú pracujem (Siemens Healthcare s.r.o) a tak som sa rozhodol, že po tých rokoch to vyskúšam proste zabehnúť len tak, bez tréningu, nech bude čas akýkoľvek. S tým,…
Ďalšia z cyklistických akcií firmy MDJ, v ktorej pracuje Rea. Tentokrát vydumali jazdenie v doline Čierneho Váhu (vedie ňou červená Liptovská cyklomagistrála 035) s výšľapom na hornú nádrž PVE Čierny Váh. Túto časť magistrály môžem len a len odporúčať, od Pamätníka palatína Jozefa smer Biely potok vedie po trase bývalej lesnej železnice a zo sedla bicykla má človek možnosť vidieť relikty tejto trate. Z Kráľovej Lehoty až po Biely potok je túto dolinu možné prejsť po asfaltovej ceste takmer bez áut. Tie môžu oficiálne premávať po dolnú nádrž PVE len zo strany Kráľovej Lehoty. Pamätník palatína Jozefa postavilo hrádocké komorské…
Ďalším cieľom našej cyklodovolenky boli dediny Smokvica a Vlašići, ktoré boli hraničnými bodmi ďalších dvoch polostrovov ostrova Pag. A musím povedať, že som dodržal jedno z pravidiel spoločných výletov – bola aj keška, aj občerstvenie – teda takmer :) Malá dedinka Vlašići je najvýchodnejším letoviskom ostrova Pag, pričom sa tu nachádza vraj jedna z najkrajších pláží ostrova. Je piesočná, s pozvoľným vstupom do mora a rozprestiera sa v hlboko zarezanom, plytkom zálive. Zálivu vo Vlašiči sa príznačne hovorí Modrá lagúna (Plava laguna). Smokvica je ešte menšia dedinka a žije v nej približne tak 35-50 stálych obyvateľov, odhadom. A mala jednu úzku cestu, neprejazdnú…
Po roku opäť Chorvátsko, opäť ostrov Pag a opäť známy kemping Šimuni. Smotný kemping nebudem veľmi opisovať, je to jeden z top kempingov v Chorvátsku s plným servisom. Od stravy, cez hygienické zariadenia až po celodenný program, ak ste tam s malými deťmi. Naše dieťa si však skôr už dá koktail, než detskú diskotéku, no ale aj o tieto prípady je v tomto kempe postarané viac, než dobre. My s Reou sme sa sem tešili hlavne kvôli cyklistike, nakoľko minulý rok sme prejazdili severnejšiu časť ostrova a zostala nám už len tá južnejšia. Naša prvá jazda bola spoločne s Laurou…
Háčkovanie je proces, ktorým vytvárame tkaninu (alebo inak pleteninu) z priadze, prostredníctvom háčika. Vytvárame slučky, z ktorých rôznym spôsobom nahadzovania, vpichovania a spájania, vytvárame vzory. Háčkuje sa všeličo, najmä čiapky, nákrčníky, prikrývky či hračky. Ja neháčkujem, pošklbalo by ma od nervov pri tak motoricky jemnej práci. Ale Rea háčkuje a jej to nevadí, dokonca ju to baví. A háčkuje aj naša suseda Mirka. Aj ju to baví. Má dokonca háčkovaciu lavicu a iné špeciálne nástroje na pomoc pri háčkovaní. Napríklad takú tú onú, nádobu, do ktorej sa nejako tá vlna vloží a sa to z toho odvíja. Rea háčkuje stále,…
Sivec (781m) , výrazný bralnatý vápencový vrch s krásnym výhľadom v pohorí Čierna hora, týčiaci sa nad vodným dielom Ružín a nachádzajúci sa neďaleko Košíc, je výborným nenáročným turistickým cieľom pre všetkých tých, ktorí majú radi krátke a nenáročné popoludňajšie prechádzky. S Rišom sme sa rozhodlli pre krátku takmer jarnú prechádzku na tento turistami známy a ľahko dostupný vrchol trasou, ktorou sme tam ešte nikdy neboli – žltou značkou z Ružínskej vlakovej zastávky (konkrétne z družstva). Počasie sme mali ideálne slnečné a svieže okolo 2 stupňov, bezveterné. Po zbytkoch snehu bolo relatívne mokro a túru sme začali okolo deviatej. Táto trasa…