Meander Hornádu

Na pohľad zvonku to vyzerá obyčajne – mäkký lužný les. Ale po prejdení brány stromov a krov sa dostaneme do rozprávkového sveta tvoreného lianami, trstinami, bohatou vegetáciou a rozmanitými hlasmi zvierat. A pri troške predstavivosti si vieme toto územie predstaviť tak, ako vyzeralo kedysi – rieka, ktorá sa vetví na početné ramená, mokrade, bažiny, svet vodných rastlín a vtákov. A pokoj a ticho. Nech sa páči, vstúpte.

Hornád
Veľkosť celkového povodia rieky Hornád na území Slovenska: 4 403 štvorcových kilometrov Okresy povodia: Spišská Nová Ves, Košice, Košice-okolie, Gelnica, Prešov, Sabinov, Poprad, Bardejov (prameň pri obci Vikartovce vo výške 1500 metrov n.m.).
Rieka Hornád pramení na východnom úpätí masívu Kráľovej hole. Odtiaľ tok smeruje cez melafýri, paleogénne bridlice, pieskovce a zlepence, ďalej vytvára riečny tok vo vápencovom podloží Slovenského raja, Galmusu, masívu Čiernej hory, kde prechádza aj do kremencového podložia. Po prechode Košicami smeruje na juh, kde jej tok opúšťa Slovensko v smere do Maďarska. Posledná slovenská obec, v ktorej blízkosti preteká, je Trstené pri Hornáde. Na ceste k maďarským hraniciam preteká neogénnymi usadeninami.
Najväčší pravostranný prítok Hornádu je rieka Hnilec, ktorá preteká Volovskými vrchmi, najčastejšie fylitmi a kremennými Horninami. Hnilec pramení na východnom svahu masívu Kráľova Hoľa, blízko sú pramene významných riek Hron a Čierny Váh. Rieka Hnilec preteká Slovenským rajom a Volovskými vrchmi, do Hornádu sa vlieva pri Margecanoch. Najväčší ľavostranný prítok je rieka Torysa, ktorá preteká paleogénnymi usadeninami niekdajšieho treťohorného mora, z časti pri meste Prešov neogénnymi usadeninami niekdajšieho treťohorného mora. Torysa pramení v Levočských vrchoch, preteká Spišsko-šarišským medzihorím a Košickou kotlinou.

Meandre Hornádu
Informačná tabuľa “Náučného chodníka Horný Abov” číslo 11, informujúca o faune a flóre tohto územia, vás privedie k jednému z mála aktívnych meandrov toku rieky Hornád v Košickej rovine. Meander, ktorý vám cache predstavuje, je jeden z mála, ktoré sa nachádzajú v strednom štádiu svojho vývoja – aktívne ním ešte preteká voda hlavného toku. Povyše proti smeru toku (medzi Košicami a Trsteným pri Hornáde) sa nachádzajú vývojovo stašie formy meandrov, tzv. mŕtve ramená (N48 36.663 E21 21.013, N48 35.793 E21 19.632, N48 35.405 E21 19.530 a N48 34.801 E21 19.593). Meandre rieky Hornád, ktoré sa tiahnu od Trsteného pri Hornáde až po Milhosť sú významé aj tým, že predstavujú posledné zachované zvyšky lužného lesa – najhodnotnejšie brehové porasty alúvia rieky Hornád v celej Košickej kotline a zároveň predstavujú najbohatší ekosystém v podmienkach strednej Európy.

[fotogaléria] [presentation homepage]