Áno, je to moja chyba, nevyhováram sa. Išiel som 70km/hod, namiesto nových 50km-hod. Áno, nepopieram. Ale prečo je tá 50tka na 4prúdovom obchvate mesta Martin ?!?!?!?! , obchádzajúcom mesto ? Nemal som hotovosť, našťastie mi policajná hliadka umožnila odbehnúť si do Tesca vybrať si peniaze. Keby radšej chceli merať v meste priamo, či sledovať tú rastúcu agresivitu na nasšich uliciach. Môj osobný dojem je ten, že odkedy je 50tka, ľudia sú agresívnejší.
Poznámka na okraj…
Agresivita nie je následkom existujúcich zmien v automobilovom priemysle – je vždy, tak ako bola vždy predtým jeho symptomatickou súčasťou. Súvisí to okrem iného s tým, že automobil pomáha disciplinovať občanov: dodržiavanie pravidiel, trénovanie sebakontroly sa pestuje pod najtvrdšou sankciou. Navyše motorizmus ako jedinečná voľba pohybu, ako slobodná a elegantná forma premiestňovania je bez zvyšku závislá aj od priestoru, v ktorom sa tento pohyb uskutočňuje. Čím je tento priestor tesnejší, ekologicky a sociálne znehodnotený, obmedzuje zároveň všetko, čím mal pre motoristov pôvodne byť: atraktivitou pohybu. Zdevastované mestá pokryté tonami asfaltu, desaťtisíce vozidiel akoby natrvalo vrastených do zeme – mestské parlamenty už dávno neriešia otázku alternatívnej mobility, ale otázku parkovísk. Nie je preto vôbec zvláštnosťou, že všetko pohodlné a rýchle premiestňovanie dostáva na frak práve v mestskej infraštruktúre. Vodič, pán tvorstva, túto skutočnosť ale ostentatívne obchádza, a ako gazela gnu – je taká elegantná gazela, svoj stvoriteľský princíp alebo symbol stvoriteľského statusu premiestňuje na miesta, kde príroda ešte ako-tak diverzifikuje život a je nosičom jedinečnosti: to nepochybne dosvedčujú aj tvoje fotografie a články. Tam sa ešte z jelenej stupaje dá rozprávkovo prepodstatniť, no neotráviť – chudák Dobšinký, dnes by jeho kedysi večne sliepňajúca lampa iba zbytočne mrhala petrolej: na nič by majster neprišiel.
Túto malú poznámku necháp ako výčitku – napokon sme rovnako starý; vzoprieť sa totiž zaužívanému statusu, povedzme akejsi forme konzumnej paradigmy, je nielen výnimočnosťou zjavu, ale aj celkom výnimočným precedensom v spoločnosti, ktorá túto možnosť zjavne ignoruje.
Howgh!
Zdravi Elner.