Travertínova kopa Sivá brada (Chapel of the Holy Cross)

Na tomto klasickom mieste Spiša sme sa zastavili s Karolom (DCharlie) cestou do Havranova pod Borišovom (Veľká Fatra), kam som ho viezol na sčítanie vtáctva (sovy). Chcel pozrieť kešku, ktorú ešte nemá, no zmizla. Akuratát bolo pred západom slnka a z kaplnky bolo vidieť len siluetu.

“Sivá brada leží v nadmorskej výške 506 metrov v Hornádskej kotline. Výška tejto typickej travertínovej kopy je asi 25 metrov, šírka pri úpätí až 500 metrov. Je svojim spôsobom raritou celého Slovenska, lebo na rozdiel od podobných kôp (napríklad Dreveník, Spišský hradný vrch), je stále kopou živou. Na jej vrchole je jazierko s priemerom približne 3 a hĺbkou 0,3 metra. V jazierku nepretržite bublá vyvierajúca minerálna voda, preplynená oxidom uhličitým, ktorá v sebe obsahuje veľké množstvo rozpustných látok. Tie sa usádzajú na okraji jazierka a vytvárajú tzv. pramenit – teda plastickú hmotu, podobnú jaskynnému sintru, ktorá postupne tvrdne do podoby travertínu a vytvára tak celú kopu. Vek kopy Sivá brada je z geologického hľadiska veľmi nízky, asi 10 000 rokov a aj preto je neustále kopou živou a rastúcou. Na svahoch sa vytvorili pekné pramenitové hrádzky a kaskády, v okolí existuje ešte vaicero zaniknutých výverov vody a plynu.

Okolie Sivej brady je známe aj minerálnymi prameňmi, ktoré sú hojne využívané návštevníkmi. Voda sa používala aj na kúpeľné účely, liečili sa tu v miniatúrnych kúpeľoch choroby tráviacej sústavy a látkovej premeny. Práve pri vrte pre kúpele narazili prieskumníci na úpätí kopy Sivá brada na pretlakový prameň, ktorý dnes v podobe gejzíra vystrekuje do 2 – 3 metrovej výšky v určitých časových intervaloch. Hoci nie je prírodného pôvodu, spestruje už aj tak na zaujímavosti bohaté okolie.

Je celkom pochopiteľné, že Sivú bradu s jej miomriadnymi prírodnými hodnotami od roku 1979 chráni zákon. V súčasnosti je Národnou prírodnou rezerváciou, rozkladajúcou sa na rozlohe 19,55 hektára, ktorá okrem samotnej kopy chráni aj vzácnu slanomilnú, suchomilnú a močiarnu vegetáciu.” Martin Belej, Korzár, 27.9.2001