Voľajako som to celé doplietol a tým sa stalo, že som na festival Iné cesty zabudol. Aj sme boli dohodnutý s Ribevirim a Whitty, no proste domotal som to celé, čo ma naozaj mrzí :( Poplietol som sa v názvoch a myslel som si, že sa jedná o festival Iné svety (ktorý už o takomto čase bol ukončený). To je už teraz jedno, na festival sa mi podarilo dostať až večer, čím som stihol len tri prednášky : 20:00 – 21:00 Libor Fojtík: Vietnam, 21:00 – 22:00 Vojtěch Sláma: India, Radžastan a o 22:00 – 23:00 Andrej Bán: Gruzínsko. A spätne sledujúc program, som milo prekvapený z príspevku od Jozefa Psotku: Jaskyne a život Balkánu. Spolužiak mojej manželky z VŠ. A organizátor – SOSNA, kde nemohol chýbať Štefan Szabó – náš učiteľ geoštatistiky z VŠ. Svet je proste malý. Budúci ročník už skúsim nedomotať.
Aká je filozofia festivalu Iné cesty ?
“Festival o pútnikoch po prašných cestách, ktorí hľadajú, obdivujú a rešpektujú posledné skutočné miesta a kultúry na Zemi. Premietanie autentických fotografií spojené s rozprávaním cestovateľov, odborníkov a novinárov, ktorí sa venujú rozvojovým krajinám. Iný pohľad na cestovanie a turizmus, ktorý nie je o „adrenalíne“, „výkonoch“ a vlastnom egu. Festival pre tých, ktorí chcú putovať s čistým srdcom, ľahkou mysľou a ťažkým batohom. Vyznania o hlbšom pohľade na krajiny – najmä tie chudobnejšie – a o citlivom prístupe ku kultúre a prírode týchto krajín. Hľadanie odpovedí na otázky ako a prečo človek cestuje a ako by mal cestovať … aj cesta môže byť cieľ, preto našľapujte vnímavo.” [zdroj]
“Aj cesta môže byť cieľ, preto našľapujte vnímavo” – to mi pripomína hádam jediné motto, s ktorým sa viem stotožniť : “Cesta je cieľom”.
Internetová adresa festivalu http://festival-ine-cesty.net.
Be First to Comment