Prielom Hornádu

Na Slovensku sa mi páči to, že keď človek chce ísť na túru, výberom svojho cieľa môže stráviť hodiny. Inak tomu nebolo ani v našom prípade. Pôvodný plán, Vysoké Tatry, sme odložili kvôli víchrici a sneženiu (tu mi nedá nenapísať,  že tvrdenie “Neexistuje zlé počasie, len zle oblečený turista” je totálny nezmysel). Nakoniec sme sa rozhodli pre klasiku Slovenského raja, Prielom Hornádu.

Slovenský raj je nádherný. O tom je zbytočné debatovať, či to rozvádzať. Je len samozrejmé, že je v ňom vyhlásený Národný park.  A chápem aj parkovné, ktoré je v porovnaní s Tatrami je znesiteľné. Čo však nie celkom chápem, je vstupné. Teda. Chápem, pretože tvrdia, že je použité na údržbu technického zabezpečenia v tiesňavách.  No realita je taká, že technické zabezpečenie napríklad v Prielome Hornádu je v katastrofálnom stave. Áno, existuje úsek, ktorý je obnovený. Je však len jeden. Takmer celý zvyšok je v dezolátnom, až havarijnom stave. Vykývané a porušené lávky. Na niektorých miestach je dokonca uvoľnené istenie reťaze a to práve v tých exponovanejších úsekoch tiesňavy.

Asi by to chcelo iné vedenie parku a snahu niečo zlepšit. Iste sa nato dajú použiť Európske fondy. O tom som presvedčený.  Máme nádhernú, turisticky rôznorodú a príťažlivú krajinu. Prečo teda tá antireklama ?

“Prielom Hornádu je približne 16 km dlhý úsek horného toku rieky Hornád od ústia Veľkej Bielej vody po Smižany. Hornád tu vytvoril kaňonovité údolie, brehy ktorého spadajú z bočných hrebeňov a vrchov miestami s vyše 300 m výškovým rozdielom. Vďaka svojej turistickej histórii má Prielom Hornádu zvláštne postavenie medzi prírodnými hodnotami Slovenského raja. Predchodca Hornádu na konci mladšieho neogénu tiekol po plochom dne dnešnej Hornádskej kotliny približne o 150 m vyššie. V období na rozhraní mladšieho neogénu a štvrtohôr sa územie Slovenského raja začalo zdvíhať, kým dno Hornádskej kotliny klesať. Hornád sa začal zarezávať do podložia svojho toku a tak vznikol nielen on, ale aj naň nadväzujúce prítoky ( Lesnica, Veľká Biela voda, Biely potok) s menšími prítokmi s vodopádmi a kaskádami, ktoré do nich stekajú zo svahov planiny Glac. Prvý prechod Prielomom Hornádu po jeho zamrznutej hladine sa uskutočnil vo februári 1906. V júli 1906 sa B.Hajtsch a L.Hajtsch na primitívnej plti splavili tokom Hornádu od Hrabušíc (Hrdlo Hornádu) po Smižany (vyústenie Hornádu pri Smižanskej Maši). Prielom Hornádu nebol po celej svojej dĺžke priechodný. Až roku 1960 sa začalo s výstavbou lanovej lávky v ústí Kláštorskej rokliny a roku 1974 sa ukončila etapovitá výstavba “chodníka Horskej služby”. Na tomto chodníku je zabudovaných 7 kovových mostíkov a lávok, približne 320 m reťazí v exponovaných skalných stenách, 140 stúpačiek a približne 70 m drevených lávok.” [www.slovenskyraj.sk]

[fotogaléria] [panoramatické fotografie] [EveryTrail] [náučný chodník Prielom Hornádu] [YouTube video]