Dnešná túra nás (s Vtáčkarom a Ribevirim) zaviedla do Slánskych vrchov, kde Masulko pripravil veľmi pekný gecachingový okruh, ktorého cieľom je hrad Parustan a pekné, málo známe skalné útvary Slánskych vrchov. Waypointy okruhu vedú z Dargova na Lipov kameň. Asfaltovú cestu sme však chceli mať čo najskôr za sebou a tak sme zvolili opačný smer: Dargov – Parustan – Biely vrch (Onderkove skalné útvary) – Lipov kameň – Dargov. Auto sme odparkovali za futbalovým ihriskom v Dargove a stúpali Bačkovskou dolinou po žltej turistickej značke spomínanou asfaltovou cestou, vhodnou pre pohodlnú cyklotúru. Tá pri konskej stajni prechádza do štrkovej a neskor už lesnej cesty, z ktorej treba pri poľovníckej chate odbočiť značeným chodníkom vedúcim až na hrad.
Hrad Parustan, ktorý bol postavený po tatárskom vpáde v 13. storočí. V roku 1320 je hrad (castrum Purustyan) písomne doložený ako stredisko panstva, ktorému patrili obce Bačkov – Bacskov duo (rozdelená na dve sídliská Nagy Bacskov a Kis Bacskov) Filov, Albínov, Višňov a Zbehnov. Územie v okolí Bačkova patrilo v druhej polovici 13. storočia Petenovcom a v bitke pri Rozhanovciach Peter Peten podporoval Karola Roberta. Keď ten po porážke zhabal majetky šľachte aj napriek jej podpore, tá sa vzbúrila po vedením Boršu Lysého. Komes Dóža na čele nečakane rýchlo napredujúceho vojska v roku 1317 pri Debrecíne vzburu potlačil. V Zemplíne v tom čase operovali vojská Filipa Drugetha a šarišského župana Micku (Mickbána) z rodu Ákošovcov. Mick najneskôr do roku 1321 dobyl a obsadil všetky hrady Petra Petena vrátane Parustanu. Niektoré zdroje uvádzajú, že hrad bol zbúraný po roku 1317. Zrejme vychádzajú z dátumu porážky Boršu, ale nebolo tomu tak. Kráľ pre zradu Petenovi hrad odňal a Peten sa musel utiahnuť do Sedmohradska. V roku nasledujúcom po odňatí dostali opustený hrad do vlastníctva Bakšovci. Pri usporadúvaní vlastníctva v roku 1329 sa hrad Parustan dostal do rúk pána Tomáša a jeho syna Ladislava. Pri ďalšej deľbe v roku 1355 Ladislav postúpil hrad spríbuzneným pánom zo Sečoviec. Približne v tom čase bol hrad na južnej strane rozšírený o nové nádvorie s kruhovou baštou na nároží. Pritom bola jestvujúca priekopa predlžená až po novú vstupnú bránu. Neskôr, možno na prelome 14. a 15. storočia na juhovýchodnom predpolí postavili ešte predsunutú vežovitú pevnôstku, obchádzanú prístupovou cestou, určenou prirodzenou konfiguráciou terénu. Po roku 1355 hrad zanikol, sídlo panstva noví majitelia preniesli na susedný hrad Bačkov. Dnes po hrade zostal len viditeľný obvodový múr. [zdroj geocaching.com]
K Onderkovým skalným útvarom sme z hradu pokračovali zostupom z hradného vrchu juho-východným smerom späť k Bačkovskému potoku pod Biely vrch. Zablúdiť sa vďaka autorovým waypointom nedá, čo iste viacero geocacherov ocení. Na Onderkovom kameni (dvojica erodovaných skalných stĺpov) sme našli nábojnice veľkosti plechovky od ananásu. Onderkove skaly (pár sto metrov nižšie stále juho-východným smerom) sú naopak veľkým skalným masívom, depresiou. Musí tu byť krásne v tuhej zime, keď z previsov visia ľadové útvary. Ich relikty sme mali možnosť ešte vidieť.
Poslednou zastávkou pred návratom k autu bolo podobne veľké skalisko, súčasť tej istej depresie, Lipov kameň.
[fotogaléria] [panoramatická fotogaléria] [GPS KML track] [EveryTrail]
View Larger Map
Be First to Comment