Folkmarská skala

Chceli sme sa s Rišom po sviatkoch stretnúť, v pokoji sa prejsť a porozprávať sa. Možností v okolí Košíc je dosť, vybrali sme si Folkmarskú skalu (915m) ako ľahko dostupný, známy a vyhľadávaný turistický cieľ vo Volovských vrchoch. Predsa len, dlho som tu nebol a tak som nebol proti.

Z Folkmarského sedla je Folkmarská skala prístupná po náučnom chodníku Folkmarská a Murovaná skala (ktorý začína v Kojšove a končí pri Ružínskej priehrade) a po žltom turistickom chodníku, ktorým je možné začať túru pri Ružínskej priehrade. Z obce Kojšov je skala prístupná takisto po žltej turistickej značke, stúpanie je však náročnejšie. Z Idčianskeho sedla (hrebeň Volovských vrchov) je skala prístupná taktiež žltou turistickou značkou, na ktorej je však potrebné v Sedle pod Suchým vrchom pokračovať po zelenej turistickej značke.

Pri dnešnom výlete sme vystúpili okolo 10:45 na zastávke Veľký Folkmar – Miklipark, kde žltá turistická značka vchádza na asfaltovú cestu. Pokračuje po nej až po Gregorov prameň, nad ktorým sa opäť vracia  do lesa. My sme ale po konzumácii glgu až troch, nápoja alkoholického základu s írskym pôvodom, pokračovali po asfaltovej ceste ďalej smerom na Veľký Folkmar, pretože aj keď chodník vedie len pár metrov povyše cesty, nič zaujímavé sa na tomto jeho úseku nenachádza. Na značku sme sa vrátili až pri lúkach Zadného a Predného Gintera. Pri pamätníku partizánskych bojov sme si v drevenom altánku opäť pripomenuli nevyhnutnosť pitného režimu a následne realizovali časovo nenáročné pozastavenie sa podmienené plánovaným úbytkom termoskovaného čaju a zožuvaním zatuhnutej, no skutočne chutnej bagety. Zo Skaly dnes nebol pekný výhľad, zberala sa už oblačnosť a vo vzduchu bol opar. Spravili sme si selfie, pár fotiek a pokračovali ďalej. Nebolo by ale výletu s Richardom, v ktorom by niečo aspoň pocitovo nestratil. Dnes to boli (opäť) okuliare a tak po krátkej, avšak intenzívnej tanečnej zostave (so zdokonalenou prácou rúk) preslávenej už mŕtvou pedofilnou ikonou M. Jacksonom sme až po pár minútach opäť mohli pokračovať ďalej žltou do Sedla Zemičky (710m). Tento úsek bol dnes zamrznutý s malou vrstvou snehu, čo robilo tento strmý úsek nepríjemným. Zo sedla to už po zelenej značke do Malého Folkmaru bol pohodlný zostup dolinou.

Bralnatý vrchol Folkmarskej skaly (915 m) sa nachádza na bočnom hrebeni Volovských vrchov (ktorý sa tiahne od Kojšovej hole cez Okrúhlu a Murovanú skalu) v Slovenskom rudohorí, neďaleko známej Kojšovskej hole priamo nad obcou Kojšov (rodisko Juraja Jakubiska). Poskytuje nádherné výhľady do blízkeho i ďalekého okolia. V prípade priaznivého počasia možno pozorovať aj Vysoké Tatry.  Z geomorfologického hľadiska Folkmarská skala patrí patrí do Slovenského rudohoria, celku Volovské vrchy a podcelku Kojšovská hoľa. Slovenské rudohorie je budované kryštalickými horninami, pričom na určitých miestach sa na nich nachádzajú hrubé súvrstvia svetlosivých vápencov a dolomitov vystupujúcich na povrch. V nich sa nachádzajú úzke, hlboko vrezané kaňonovité riečne doliny tvaru „V“, strmé bralnaté svahy a skalné útvary, akými sú okrem Folkmarskej skaly ešte Biela skala, Hoľa, Dziery, Červené skaly a iné. [zdroj]

V oblasti Folkmarskej skaly sa na hrebeni strieda hustý zmiešaný les s horskými lúkami. Počas vegetácie je prostredie obzvlášť bohaté na vzácnu kvetenu. Rastie tu astra alpínska (Aster alpinus), púpavec sivý (Leontodon incanus), devätorník skalný (Rhodax rupifragus), prvosienka holá (Primula auricula), klinček včasný (Dianthus praecox) a poniklec slovenský (Pulsatilla slavica). V čase kvitnutia z kríkov zaujme ruža bedrovníkolistá (Rosa pimpinelifolia), ale najvzácnejším botanickým skvostom je endemit – jarabina spišská (Sorbus scepusiensis). Tento druh nerastie nikde inde na svete, iba na tomto bočnom hrebeni Volovských vrchov v lokalitách Murovanej a Folkmarskej skaly. [zdroj].

[fotogaléria] [staršia fotogaléria] [GPS track] [trasa turistickamapa.sk] [Rišov článok na hiking.sk]