Posledný deň v roku som chcel tiež aspoň na chvíľku vybehnúť niekam von. Spomenul som si na jesennú prechádzku s mamou, keď sme sa boli prejsť z Herlianskeho sedla ku Skalám pod Pariakovou. Tú takmer rovnú zvážnicu som si pamätal aj z túry na Makovicu. Ideálna trasa pre mňa, vyslovene amatérskeho bežkára.
V zime môže byť relatívne problém dostať sa autom do Herlianskeho sedla, pretože minimálne zo strany Herlian je táto cesta neudržiavaná. Neviem, ako to je s jej údržbou v smere z Banského. V sedle sa dá zaparkovať v odbočke k Mošníku. Bežkárska trasa začína v sedle a pokračuje po červenej t.z. smerom na Vyžník (809 m). Hneď na začiatku prechádza väčšou lúkou, z ktorej je si možné, pri dostatočnej snehovej pokrývke, spraviť bežecký okruh. Na tejto lúke sa nachádza stará drevená chata, v súčastnosti už zrútená. Červenú značku treba sledovať až po rázcestie lesných ciest, pričom jedna z lesných ciest je uzatvorená závorou. Práve v týchto miestach sa červená turistická značka odpája na severozápad, na bežkách sa pokračuje práve cez závoru, traverzujúc Vyžník až po Skaly pod Pariakovou. V týchto miestach sa bežkárska trasa napojí na žltú t.z. Pokračujúc po žltej značke približne 1.5 km sa dostaneme k modrej turistickej značke, po ktorej sa je možné dostať až na hrebeň Slanských vrchov a Makovicu (981 m). Úsek po modrej je 1 km dlhý s prevýšením 150 m. Ja som dnes prišiel len po Skaly pod Pariakovou a vrátil sa na lúku do sedla, v ktorom som si spravil pár okruhov.
Dĺžka trasy 9.5 km, 159 m prevýšenie.
[GPX na freemap.sk] [Strava] [fotogaléria]
Be First to Comment