Kojšovská hoľa je jedným z mojich najobľúbenejších miest na Slovensku. Úprimne ani neviem, koľkokrát som tam už bol. Či na bicykli, pešo, alebo na lyžiach. Tentokrát som sa rozhodol, že túto časť hrebeňa Volovských vrchov skúsim zabehnúť. Nie som dobrým bežcom na asfalte, tobôž nie v lese, ale viem, čo by som v budúcnosti chcel a tak sa začínam pomaly, ale isto do lesa vracať aj ako bežec.
Po vystúpení z autobusu v Zlatej Idke som si nahral, kým som ešte mal dáta, geocaches do Locusu. V okolí sa totiž nachádza pekná séria venovaná bývalej bani a baníctvo je moja srdcovka. Pomaly som sa vybral hore a kým som sa dostal na na hrebeň, našiel som 3 kúsky z tejto série. Po ostatné sa vrátim inokedy. Snáď s dievčatami. Našiel som aj huby, ktorých bolo dosť, no nemal som ich ako zobrať so sebou. Počasie je naozaj ideálne, podľa radaru má byť búrka, no zrejme ma minie. Svieti slnko a nie je extrémne horúco, nefúka.
Bežať som začal až na hrebeni v miestach polomu medzi Zlatoidskými lúkami a Golgotou, na ktorý som si skrátil cestu od skládky dreva ponad chatku v lese. Milo ma prekvapilo Zlatoidčianske sedlo. Južné svahy si pamätám ako lúku, sem tam mladé stromky. Za ten čas, čo som v týchto miestach hrebeňa nebol to tu celkom slušne zarástlo.
Bežalo sa mi naozaj dobre, podľa tepu, snažil som sa neprekračovať som hodnotu 149, nech už to znamenalo akékoľvek tempo. Plánoval som bežať popod skalu Loreley, no nakoniec som sa rozhodol pokračovať po hrebeni, pretože na skale som bol relatívne nedávno na bicykli. Na Lajoške som sa taktiež nezastavil, chcel som, no nebolo treba.
Nad zjazdovkou na Jahodnej som sa najedol. Asi mi to nesadlo, od tej doby som mal vyšší tep, no možno to bolo trávením. Musím sa tieto veci učiť, zrejme som sa mal najesť skôr. Zbehol som dole ku Jergovej studni, samozrejme, kvôli keške, už druhej na tomto mieste :) Od studne som pokračoval na Sedlo pod Kamenným hrbom po žltej turistickej značke, ktorá sa mi síce páči viac, ako červená, no beháva sa mi po nej horšie. Na Hornom Bankove som sa zastavil v bufete na dve Kofoly, veľmi dobre mi padli. Zbeh na KVP boli taký ostražitejší, kone to tu celkom rozdupali a tak si človek musí dávať pozor, aby si nevytkol členok :(
Až do týchto chvíľ sa mi bežalo (až na ten trošku vyšší tep kvôli jedlu) a miernej únave výborne a bez problémov. Ako som však na KVP vybehol na asfalt, takmer som musel zastať. Tých posledných pár kilometrov (ani nie 3) som skoro dokráčal. Nerozumiem, čo sa mi stalo. Nohy mi stuhli, úplne.
[fotogaléria] [Strava]
Be First to Comment