Beh hrebeňom Volovských vrchov 2019

Horský beh Smolník (HBS) je, ako píšu organizátori na webe behu “krosový beh organizovaný Obcou Smolník a občianským združením Vitalcity. Bežecké trate vedú po značkovaných turistických a náučných chodníkoch, okrem niektorých krátkych úsekov. Povrch tratí je z väčšej časti tvorený lesnými cestami a chodníkmi, prechod cez obec Smolník vedie po asfaltovej komunikácií.”

HBS pozostáva z dvoch okruhov, kratšieho 11 km (so 470m prevýšením), nazvaného “Po stopách smolníckych baníkov” a dlhšieho s dĺžkou 33 km (s 1400m prevýšením), ktorý sa volá “Beh hrebeňom Volovských vrchov“. V roku 2015, kedy sa táto akcia uskutočnila po prvýkrát, som bežal kratší okruh. No ale zablúdil som a tak som si preteky trošku predĺžil :) Nie, žeby ma to však stálo nejaké umiestnenie :) V 2016 som bol chorý, v 2017 (krásny zamrznutý ročník) som bol s kamarátom fotiť (a povzbudzovať) na Hekerovej, v 2018 sme cestovali preč a tak som opäť bežať nemohol.

Tento rok to však vyšlo. A keďže organizátori maj[ na dlhšiu trať naozaj veľkorysý limit, rozhodol som sa ju vyskúšať. Chcel som ísť spolu s bratom, no jemu to, bohužiaľ, pre chorobu nevyšlo. Celý týždeň pred štartom pršalo a podľa predpovede na deň pretekov sa to zmeniť nemalo. Cestou do Smolníka miestami mrholilo, no nebol to výdatný dážď. A tak som dúfal, že to tak aj zostane. Zostalo, dokonca prestalo. V Smolníku sa mi podarilo zaparkovať na tom istom mieste, ako pred 4 rokmi :) Registráciu som našťastie stihol (štartovací balíček ma prekvapil, ďakujem) a podľa plánu stretol takmer celú partiu z Geodettica Running teamu. Na povzbudenie sme si lupli po griotke. Celkom zahriala a chutila :) Stretol som pár známych, vďaka Radovi (duchpuste) spoznal ďalších geocacherov, atmosféra parádna. Pri výklade trate hluk ako v škole (rázne ho niekto ukončil).

Pár minút po výklade štart, stihli sme ešte spoločnú fotku. Nechal som takmer všetkých ma predbehnúť, predsa len netuším, ako to celé bežať a tak som sa hore lúkou ku kostolu šetril, pobehol som po asfaltovej ceste. Na prvej občerstvovačke som si dal, myslím, fajnú čokoládovú piškótu. Od kostola až po Skorušinu som striedavo kráčal a bežal v podstate stále s jednou trojčlennou skupinkou, navzájom sa predbiehajúc. V podstate vždy ma dobehli (až predbehli) v zbehoch :) Bol to veľmi pekný úsek po lesnej ceste, nie prudko, rovnomerne stúpajúci a ak by som reálne trénoval, tak určite takmer celý aj behateľný :) Bolo síce mokro, ale nepršalo, hmla, relatívne teplo (odhad tak 9-10°C). Na hrebeni Volovských vrchov som za Osadníkom stretol Bela Spišáka, Prehodili sme pár slov a keďže sme mali približne rovnaké tempo, stretli sme sa na druhej občerstvovačke, kde sme si dali rum. Tak dobre padol! :) Teplý čaj, oheň voňal, na stole korbáčiky, nechcelo sa mi veru ísť preč :)

Hrebeňová pasáž Volovských vrchov je takmer bez stromov (víchrica 2014 a zrejme aj ťažba, ale to som si nie istý) a v hmle pôsobila ponuro a smutne, hoci práve to malo svoju atmosféru a páčilo sa mi to. Les proste musí nejako začať rásť. Zázrak bol, že nefúkalo a tak mi bolo tak akurát teplo. Bežalo sa mi tu dobre, nevedel som, ktorým smerom sa skôr pozerať. Nespomínal som si na nič, čo som tu kedysi, počas cyklovýletu z Rožňavy do Košíc, videl. Zmenilo sa to tu a veľmi a tak ma okolie Pipitiek prekvapilo. Vyzerá, že zarastá. To je dobre. Miestami som kráčal. Pri Zelenej skale som stretol Tomiho. Rád by som sa s ním dlhšie porozprával, no pokračoval som ďalej. Kopec na Pipitku bol fajný, ten ma teda prekvapil, nejako som naň zabudol :). Ale relatívne rýchlo som naň vyšliapal. Tu som podebatil so zaujímavou dvojicou. Vždy, keď bol zbeh, predbehli ma tempom, akoby sme bežali 5 km pretek na Hlavnej ulici :). V kopci som zas predbehol ja ich. Pre mňa milé stretnutie, poznali sme sa ešte z Kinathlonu (Alexander Kovaľ). Na Malej Pipitke som sa najedol, vyskúšal som želé tyčinku z Decathlonu, pre istotu som ju zajedol jednou orechovou Marvou (geniálne sú!). Studená voda z vaku mi moc nesadla, akoby som mal kameň v žalúdku a tak som sa spoliehal a tešil na čaj na tretej občerstvovačke.

Až do Úhornianskeho sedla sa mi šlo veľmi dobre, som si sledoval tep a prispôsoboval mu tempo, nohy v pohode, nálada v pohode. Tu mi však na nohy sadla únava. Stuhli mi a tak som tep prestal sledovať. Svižnejším tempom som kráčal ďalej ale vďaka tým tuhým nohám sa mi zdal tento úsek až do kóty Pod Bielymi skalami doslova nekonečný. Nevedel som sa dočkať Hekerovej, ktorá sa mi veľmi páči. Keď som sa konečne na tie krásne lúky dostal, ako tak som sa rozbehol a vďaka vidine teplého čaju som pookrial a kríza bola zažehnaná. Na vytúženej občerstvovačke Tri studne (veľmi pekné miesto) som vypil asi 4 čaje, stretol som tam Matúša Marcina, nebolo mu moc do reči a tak som pokračoval ďalej tým stupákom späť na Hekerovú. Našťastie nebol dlhý :)

Počas behokráčania pekným úsekom Hekerová – Malý Suchý vrch – Malá Hekerová – Vtáčí vrch mi po rozume chodilo len jedno. Reči o zbehu Hajdovou dolinou. Nebudem to celé popisovať, citovať, doteraz tam zrejme dolinou opakovanie znie pomenovanie fašiangovej masky. Bol som rád, že som nedrbol. Tu ma definitívne predbehla tá trojčlenná partia zo začiatku, ktorej som ušiel. Bežkali si okolo mňa akoby som sa plazil. Musím tie zbehy nejako natrénovať, Asi som kľavý, alebo čo.

V cieli som si vychutnal masívny potlesk. Nepatril síce mne, vyhlasovali víťazov, ale dobre to padlo, nebudem klamať :) Opäť som sa stretol s partiou, dali sme si rizoto (masaker, v cene štartovného, geniálne) s parádnou uhorkou, fakt dobre padlo. S bratmi Hrindovcami sme ešte počkali na Revikov a tým náš beh dostal konca. Teda ešte som si kúpil miestne pivo, ktoré im varia v Nymburku. Až týmto dostal beh konca. A ešte jeden parádny zážitok som mal. Spoznal som sa so starším pánom, Františkom Kašperom, s ktorým som šiel do Košíc. Tá cesta stála zato, porozprávali sme sa o behaní (pán ma za sebou cez 50 maratónov a veľa iných horských behov), skialpinizme (snáď sa stretneme v zime a polyžujeme niečo nad Zlatníkom) a živote. Ak to náhodou čítate, ďakujem za stretnutie.

HBS bol naozaj výborne zorganizovaný beh – značenie, štart, trať, cieľ, jedlo, registrácia. Proste všetko, ďakujem!

“Smolník, ideálne miesto pre trailových začiatočníkov aj skúsených bežcov.”

[trasa behu 3D] [Strava] [Relive CC] [trasa na freemap.sk] [fotogaléria]

Relive ‘HBS 2019’