Lúčny vrchol Lazy (859 m) v Slanských vrchoch mám od nás z domu najbližšie a tak keď mám čas na krátku prechádzku, vyberiem sa práve naň. Snažím sa ísť vždy z inej strany. Tentokrát som sa hore vybral z obce Vyšná Kamenica. Auto som zaparkoval pri rybníku Svinického potoka, okolo ktorého prechádza modrá turistická značka č.2840 (Herľany – Mošniík sedlo – Dargovský priesmyk). Zaujímavé je, že vedie priamo po hrádznom múre a to priamo cez prepúšťaciu hrádzku. Ja som zo značky v týchto miestach zišiel a pokračoval som neznačenou cestou od parkoviska smerom na sever k brodu a mostu cez Svinický potok a ďalej na pole nad miestnou peknou chatovou osadou.
Bol som veľmi príjemne prekvapený z lúk, na ktoré som sa tadiaľto dostal. Veľmi pekné okolie, vhodné na prechádzky, či behanie. Zastavil som sa pri starej a osamotenej hruške v strede poľa, od ktorej pekný bol pohľad na okolie a Mošník na hrebeni Slanských vrchov. Až sa mi nechcelo pokračovať, tam by sa dobre sedelo, prípadne večer spalo.
Pokračoval som po poli smerom na východ a zišiel som na poľnú cestu, ktorou som sa popri vodohospodárskom objekte dokráčal na modrú značku, ktorú som spomenul vyššie. Neďaleko tejto križovatky sa nachádza jazierko (neviem o ňom nič), z ktorého vyteká Perlivý potok. Stále ma prekvapovalo okolie, bolo akoby iné, než som doteraz videl. Značka vedie po lúkach, sledujúc okraj lesa a pri altánku s prameňom vchádza do lesa..
Po približne kilometri som vyšiel na asfaltovú cestu, po ktorej je vedená Slanská cyklomagistrála a ktorá vedie takmer celým pohorím Slanských vrchov a ktorá je, dúfam, jedným z mojich budúcich cyklistických cieľov v nasledujúcich rokoch. Koľkokrát som po nej tadiaľto išiel, toľkokrát som toto napojenie modrej prehliadol. Teraz aspoň aspoň zistil prečo. Je tak nevýrazné, že z bicykla ho človek veľmi jednoducho prehliadne. A prehliadol som aj skutočné pokračovanie modrej smerom na hrebeň, čo som zistil tak po štvrťhodine. Nevadilo mi to však, lebo síce lesná cesta, ktorou som išiel na mape nebola, no bola dostatočne široká a používaná a tak som po nej pokračoval a nesnažil sa dostať spať na modrú, ktorá bola dosť vysoko a prudko nado mnou (to mi pripomína, žeby som ju mal vyznačiť v osm mapách).
Na značku som sa úspešne vrátil až v miestach niekde pod Chatou pod sedlom Mošník a po kratučkom motaní sa mladinou som úspešne našiel rázcestie Mošník sedlo a červenú hrebeňovú značku Slanských vrchov. Zo sedla to je na Lazy približne štvrťhodina chôdze pričom sa z lesa vyjde na odkryté pláne nízkej mladiny poskytujúce obmedzený, no pekný výhľad na lesy tohoto pohoria.
Na dolnej lúke Lazov je schovaná chata, o ktorej nič neviem, no podľa stránky slanskevrchy.sk pôvodnú chatu dal postaviť gróf Forgáč ako poľovnícku. Ak by to niekoho zaujímalo, viac o chate a pôvode názvu vrcholu píšem v inom mojom článku.
Po polhodinke oddychu a zjedení postaršej tyčinky (nejako som si to nevyrátal a jedlo som si nevzal) som sa vybral späť hrebeňom do sedla a ku autu som sa rozhodol vrátiť presne sledujúc modrú značku. Priviedla ma k chate, ktorú som cestou hore podchádzal. Stojí, no vnútrajšok je prehnitý a zrejme o túto chatu prídeme. O chate toho moc neviem, zrejme ide o účelovú poľovnícku, resp. lesnícku chatu. Jej okolie je mokré, zrejme sa tu niekde v húštine pod ňou nachádza prameň.
Od chaty smerom na východ ide značka po nevýraznom a naozaj (pre mňa peknom) chodníku. Peknom preto, že sem tam vidieť vyčnievajúce skaly, že to nevedie po klasickej lesnej ceste, Proste lesný chodník po akých si myslím by mali byť vedené turistické značky. Nepáčia sa mi turistické trasy akoby prvoplánovo vedené po rozbitých lesných cestách, ktoré majú svoj lesnícky technický účel. Tesne pred napojením sa na Slanskú cyklomagistrálu chodník prudko klesne do dolinky bezmenného potoka, popri ktorom som kráčal hore. Nachádzajú sa tu dokonca malé jaskynky nazývané Vítova diera.
[fotogaléria] [GPS track]
Be First to Comment