Odkedy je to na Kojšovskej holi ako na Štrbskom plese, prestal som tam chodiť. Dedinské, avšak tak to cítim. Som rád, že sú ľudia v prírode a zároveň platí, že všetkého veľa škodí a ja sa neviem odosobniť. Kojšovku však mám naozaj rád a snažím sa hore ísť tak, aby som stretol čo najmenej ľudí. Najobľúbenejšou cestou hore je pre mňa cez Spálenicu (1140 m) po zelenej turistickej značke 5740.
Vianočná dovolenka, voľno a počasie síce nič moc, ale dohodol som sa na výlet so švagrinou. Ako inak, cez Spálenicu. Ona tadiaľto hore ešte nešla a súhlasila s inou trasou, než klasickou po modrej hore. Na výhľady to hore nevyzeralo, malo na hrebeni mierne fúkať. Za 1:45 sme boli hore na bežkárskych perfektne upravených trasách, kde sme do miestneho športovca dostali zbytočné upozornenie nechodiť po stope. Chápem, zrejme to nie je každému jasné. Hore podľa predpovede naozaj pofukovalo, no kým sme prišli na rázcestie s asfaltovou cestou vedúcou na Kojšovku, zjavilo sa nám na pár okamihov Slnko .
Na chate Erika sme si dali krátku prestávku na obed a kávu z automatu (kakao im tieklo po zemi). Keď sme kvôli zatiahnutému vrcholu Kojšovky z chaty vyrazili s plánom v sedle Kojšovská hoľa (1170 m) odbočiť na Golgotu, počasie sa náhle zmenilo, Prestalo fúkať, vyšlo Slnko a oblaky sa z vrcholu stiahli. Razom bola z okolia iná krajina. Neváhali sme a išli sme hore. Oplatilo sa! Tých 30 minút stálo zato.
[fotogaléria] [GPS track]
Be First to Comment