Veliko Blato, Pag, Chorvátsko

Po roku opäť Chorvátsko, opäť ostrov Pag a opäť známy kemping Šimuni. Smotný kemping nebudem veľmi opisovať, je to jeden z top kempingov v Chorvátsku s plným servisom. Od stravy, cez hygienické zariadenia až po celodenný program, ak ste tam s malými deťmi. Naše dieťa si však skôr už dá koktail, než detskú diskotéku, no ale aj o tieto prípady je v tomto kempe postarané viac, než dobre.

My s Reou sme sa sem tešili hlavne kvôli cyklistike, nakoľko minulý rok sme prejazdili severnejšiu časť ostrova a zostala nám už len tá južnejšia.

Naša prvá jazda bola spoločne s Laurou a vybrali sme sa do Mandre na kávu a zmrzlinu. Bolo vcelku otrasné teplo, čo Laura nie celkom najlepšie znášala, no nejako sme to (s pár ťažšími chvíľkami a debatami) zvládli. Bolo to príjemných, po veľmi dlhom čase spoločných, 20km

Naším ďalším výletnom bola jazda do ornitologickej rezervácie Veliko Blato. Vyslovene som sa do tejto oblasti tešil, pretože miestna cyklotrasa vedie priamo k rezervácii doslova vám umožní ju celú obísť. Podlá ťažko čitateľných informačných tabúľ si je vstupenku vraj nutné zakúpiť niekde v Povljane. Kde, netuším. Podľa informácií o rezervácii je tu možné pozorovať lysku čiernu, potápku malého, potápku chochlačku, volavku popolavú, volavku bielu, sovu, ibisa, kačku norku a potápku bielu. Nám sa nepodarilo vidieť takmer nič :) A to tu žije 143 druhov vtákov :) Darmo, teplo, nie sú padnuté na hlavu zjavne.

Auto sme zaparkovali pri miestnom turistickom centre, mestečku Pag, mimo mesta na ráno prázdnom parkovisku pri kruhovom objazde. Pokračovali sme po cyklotrase míňajúc miestny soľný závod Soľana Pag a staré soľné bazény, ktoré sú v súčasnosti už len pamiatkou. Soľ bola v týchto bazénoch bola zhromažďovaná lopatami a odvážaná vagónmi do skladov. No a pred vagónmi sa používali lode a plachetnice.

Pri križovatke na Goricu sme pokračovali dole na juh, smer Povljana. Cesta tu schádza priamo k moru. Doslova, Pri väčších vlnách musí cestu prelievať. Je to tak pekné miesto, že sme sa rozhodli dať si tu prestávku a chvíľu tu posedieť.

Po zhruba kilometri sme odbočili preč z hlavnej cesty na miestnu cyklotrasu (čo viem len podľa značky – jedinej, “bike route”) vedúcu k moru. Teória v mojom plánovaní hovorila, že sa malo dať pokračovať po pláži popri mori do Povljany. Prax túto teóriu nepotvrdila a tak sme sa museli pár sto metrov vrátiť a pokračovať naozaj krkolomnou cestou pomedzi borovice smerom k jazeru s liečivým čiernym blatom Segal – ljekovito blato. Jazero sa nachádza priamo pri mori, od ktorého ho delí len zhruba 3m široká pláž. S morom bolo umelo prepojené maličkým kanálom

Po krátkej prestávke sme pokračovali do Povljany, kde sme sa zastavili na jedno pivko a ľadovú kávu. Mestečko je to malé, vládlo v ňom hrobové ticho. Nikde nikoho, všetci na pláži. Ďalším cieľom bol polostrov, ktorého meno sa mi nepodarilo zistiť. Nie je na ňom nič, naozaj nič. Sem tam ovca (mŕtva, živá) a suchý strom. A elektrické vedenie. A zlá cesta. Keď sme sa konečne dostali na jeho koniec, zahlásil som, že “krása, hotovo, že môžeme sa otočiť a v kľude vrátiť”. Musím povedať, že Rea je tichý a kľudný tvor. Naozaj. No keď počula, že sme sa sem trepali len preto, že to predsa je “koniec polostrova”, takmer jeb…dila bicykel do neďalekého plotíka, ktorý tu zhodou okolností stál. Nejako proste zaniklo – nepočúvala ma ;) – v diskusii o plánovaní, že sem ideme a najmä prečo sem ideme. Dá sa konštatovať, nebral ju fakt, že sme na jednom z hraničných miest tohto ostrova. Po krátkej ukľudňujúcej procedúre sme si (teda mne bolo) ozrejmili pravidlá spoločných výletov, pričom dôraz bol kladený práve na to jedno konkrétne “môžeme ísť kamkoľvek, no musí tam byť buď keška, alebo občerstvenie“. Uznávam, tu nebolo ani jedno, ani druhé. Tu proste nebolo nič. Dobre teda, platí, dohodnuté. Deal, ako sa hovorí.

Po relatívne dlhom návrate z polostrova sme sa konečne vybrali k rezervácii, ktorá bola naším dnešným cieľom. Tu nás konečne cesta voviedla do rákosia, čo bola veľmi príjemná zmena oproti vyprahnutej krajine doteraz. Zastavili sme sa ešte pri peknom Kostolíku Sv. Martina (14.storočie) neďaleko Povljany, ktorý bol doslova schovaný vo viniciach a rákosí a ešte sme odskočili na neďalekú krásnu malú pieskovú pláž. Bolo na nej tak málo ľudí a ticho, až mi bolo divné spraviť fotografiu. Akoby sme niekomu vbehli na súkromnú pláž.

K ornitologickej rezervácii vedie asfaltová cesta z Povljany, z nej však treba takmer pri jazere odbočiť a pokračovať na juhovýchod. Nie je to orientačne nič náročné. Cesta prechádza popri južných brehoch a po čase sa napojí na miestnu cyklotrasu č. 41 “Povljanska blata” (cyklotrasy na ostrove vyznačuje spoločnosť pag-outdor.com a ešte jedna spoločnosť, no zabudol som ktorá). Jazdenie v tejto rezervácii bolo zaujímavé, nakoľko sa so značením zjavne šetrí a tak na jednej križovatke ledva viditeľných kamenistých ciest bolo treba vsadiť skôr na intuíciu. Trafili sme a 41tka nás viedla cez ploty a zavreté bráničky miestnych pasienkov, ktorú strážili apatické ovce poschovávané v mikrotieňoch trávy a tieni plotíka. Niektoré už boli natoľko oťapené teplom (resp. skúsené), že im ani uchom nemyklo, keď sme ich na meter obchádzali.

Po čase trasa 41 vyjde zo “pasienkov” na hlavnú cestu Vlašići – Stara Vas a my sme sa ju rozhodli po krátkom zjazde opustiť, aby sme sa znova dostali ku jazeru rezervácie. Tú sme predsa chceli vidieť. Treba priznať, že už ani nešlo o cestu, skôr chodník a aj ten časom zanikol. Šliapali sme teda v bodliakoch a pichľavej tráve (? neviem, čo to bolo, rástlo to do výšky lýtiek a bolelo to vcelku dosť) po ovcami vychodených cestičkách. Stálo to však zato. V diaľke sme zbadali rozhľadňu a celkom sme sa v tom teple na ňu tešili, pretože sme plánovali si pri nej spraviť prestávku. Rozhľadňa bola síce parádna, no bolo z nej jedno veľké osie hniezdo. A tak sme pomaly z miesta utiekli :)

Cestička sa našťastie opäť zmenila na cestu a tak sme sa pomaly, ale isto vrátili na takmer to isté miesto, asfaltovú cestu, z ktorej sme k jazeru odbočili. Stálo to zato, pekný úsek to bol. Teraz nás čakal už len návrat do Pagu po známej ceste. Počas návratu som stihol ešte jednu kešku :)

Výlet sa uskutočnil 10.08.2023 a celkovo sme prešli cca 64km. Prikladám trasu a celú fotogalériu.

[Fotogaléria] [GPX na Strava.com]