Veľká Márovka (660 m) je rázcestie ciest pod vrcholmi Dobrák (670 m) a Bralo (840m) a Malá Márovka (660 m), vzdialená od tej veľkej cca 1.4 km je rázcestím pod vrcholom Suchej Hory (prales Marocká hoľa) v Miličskej časti Slanských vrchov. Sú križovatkami turistických (modrá, červená a žltá) a cyklistických (5715 , 8723) trás. Malá Márovka sa mi páči vďaka krásnej lúke, na ktorej je možné nájsť veľké staré duby či ovocné stromy. Neďalekým obľúbeným a často navštevovaným miestom je Skárošská vyhliadka (795 m). Zaujímavosťou je aj fakt, že týmto prostredím prechádza pútnická Cesta sv. Alžbety. Veľmi rád tieto miesta navštevujem a to hlavne preto, lebo sú veľmi jednoducho dostupné na bicykli (gravel, cestný či mtb) zo Slanského sedla (390 m), z kóty Pod Domaškou (415 m) cez Lászlótanya a zo Skárošu cez Červený vrch (320 m)
Dlhšie som týmto smerom nešiel (Slanské sedlo – Márovky) a keďže mám nový gravel bicykel, napadlo ma, že Márovky by boli úplne ideálne na jeho vyskúšanie. Zo sedla hore ide kvalitná asfaltová cesta lesom s občasnými výhľadmi na Slanskú hutu, ktorá má okolo 5 km (stúpanie 4.5% s prevýšením 222 m), čo sa dá zvládnuť normálnym kľudným tempom do polhodiny. Na Veľkej Márovke je momentálne skládka dreva, tak treba byť opatrnejší. No neviem, dokedy to tak bude. Posedel som, najedol som sa a spomínal som na toto miesto, keď som tu kedysi dávno sedel opravujúc defekt a pokazenú pumpu v tom takmer rozpadnutom drevenom altánku čakajúc na koniec dažďa. No a keďže vyhľadávanie na Strave je také ppči ako je, neviem nájsť, kedy som to tu vlastne bol. Našťastie používam statshunters.com kde je reálne použiteľná heatmapa a tak viem, že som tu mokol v júli v roku 2015. Dpč. dosť dávno, sila. Ten Covid mi zobral z pamäte dva roky.
Lúka Malej Márovky bola ako vždy krásna a tichá, je to ozaj miesto, kde sa oplatí byť v každom ročnom období. Len bolo počuť hluk ľudí z lesa. Nevedel som identifikovať, či z vyhliadky, alebo len hľadali huby a debatovali. Aj som tu chcel zostať, no nezostal som, ani neviem prečo.
Pokračoval som smerom k štátnej hranici k altánku Kis-Almás-rét (705 m) a ďalej k plotu areálu Lászlótanya. Pri ňom sa odkláňa turistická trasa do doľava popri plote až na asfaltovú cestu s parkoviskom. Raz si zistím, čo je to za areál. Inými slovami, raz budem googliť. Stretol som nejaké auto odtiaľ vychádzajúce, nechali otvorenú bránu a chvíľku som sa pohrával s myšlienkou, že tam vojdem. Toto rebelanstvo mi trvalo približne meter (3 sekundy). Popri plote som aj mal snahu na bicykli bicyklovať. Vydržalo mi to až po ten hlboký jarok. A tak som až na cestu tlačil – nič hrozné, možno 200 m. Zakýval som tajomným ľudom do kamery a začal mi tým parádny zjazd,až na križovatku v sedle nad Holloházou.
Keďźe bolo veľmi pekne a teplo, rozhodol som sa pokračovať na Kéked. Zo sedla sa začína miernym stúpaním (ktoré teda vie celkom nasrať ak je tento úsek posledným pri vracaní sa z celodennej bicyklovačky v Maďarsku) majúcim približne kilometer. A potom už len zjazd až do dediny. Aktuálne je cesta v rekonštrukcii, čo v praxi znamená dvoch robotníkov s lopatou rozhadzujúcich nejaký materiál po ceste, sem tam nejakú symbolickú zátarasu a hlavne ryhy frézovaného asfaltu. Celkom ma vyklepalo čakajúc, či nechytím kolesom nejakú z tých rýh a netrepnem sebou o zem. V Kékede som odbočil po cyklistickom značení hore doprava nad obec k cintorínu len nato, aby som si spravil fotku a uvedomil si, že možno ma dole vo Felsőkékede čakajú cigánske psíky. Tak som sa teda vyčúral, aby som tu nebol zbytočne a spustil sa naspäť. Potom už len klasika do Trsteného pri Hornáde, v ktorom sme s Rišom Poláčkom začínali perfektnú cyklotúru do Szegedu – o tom raz snáď tiež napíšem článok. Teda, určite napíšem. Medzi Trsteným a Gyňovom je veľmi pekný cyklochodník, ktorý naozaj odporúčam každému a ktorý sa mi veľmi páči. Začína novým (javí sa tak) cyklomostom ponad Hornád a pokračuje popri starom meandri a protipovodňovej hrádzi až na hlavnú cestu medzi Gyňovom a Čaňou.
Na miestnej čerpačke Gulf som si dal nejakú značkovú taliansky znejúcu placku, či bagetu (zabudol som, čo to bolo) za pomaly 5 eur. No, ale bol som hladný a bola dobrá a pani mi ju zohriala v mikrovlnke. Aj som váhal, či to bola mikrovlkna, lebo jej to trvalo cez 5 minút. Posadil som sa von za taký divný stolík a pijúc kolu som pozeral na ľudí, ako si umývajú autá. Ani sa mi nechcelo isť preč. Domov som pokračoval cez Ždaňu (medzi Čaňou a Ždaňou je samostaný chodník aj pre cyklistov, čo je veľká paráda, bodaj by to mu tak medzi dedinami stále bolo) a Nižnú Myšľu. Pred tou sa vo mne opäť ozval psí posol a tak som to radšej strihol pred tým ich rozpadnutým domom doprava popri družstve (asi?) k archeoskanzenu a hore alejou do dediny. Potom už mi zostávalo prežiť úsek medzi Vyšnou Myšľou a Bohdanovcami. Našťastie cesta je to priama a široká a tak vždy dúfam, že ma je aj vďaka radaru, reflexnej bunde a dodatočnému blikajúcemu svetlu vidieť. Záverečný úsek Nižný Čaj – Vyšný Čaj – Olšovany – Ďurkov už chodím obrazne povedané so zavretými očami. Je to velmi pekná, nie až tak frekventovaná cesta s miernym stúpaním až po Olšavany. No ale posledná časť do Bidoviec cez Ďurkov, smrť. Neznášam ju. Hoci rovnako pekné to je, ale už som tadiaľ išiel viac, než 100 krát.
Vzdialenosť: 70 km, prevýšenie 963 m
Strava GPS záznam https://www.strava.com/activities/12693401756/
Fotogaléria: https://photos.app.goo.gl/BoRfKHzcWVxn8Yf98
Be First to Comment