Garamboš je podľa rôznych stránok o lezení najnovšia lezecká oblasť na východnom Slovensku, nachádzajúca sa na andezitovom brale rovnakého mena v Slanských vrchoch, časť Milič. Nebol by som o nej (či vrchole ) tušil do dnešných dní, keby kamarátov syn nebol lezec a nechodili tam s otcom liezť. Chcel som dnešný deň využiť na bicyklovanie, no nevedel som sa rozhodnúť kam ísť (bodaj by sme mali len takéto problémy). Písal som si ako takmer každý deň s kamarátom o tom, čo idú dnes robiť a padlo slovo Garamboš. Dobrý nápad, povedal som si. Od nás z domu by som tam mal byt do cca troch hodín a to by som ich podľa toho, kedy by mali vyraziť, mal stihnúť.
Nemám rád tie dni, keď je pekne, aj mám čas, aj mi nič nie je, nič netreba robiť, nikto nič odo mňa nechce a len sa treba niekam vybrať. A mne sa nechce. Teda aj chce, ale neviem kam. A len sedím a mudrujem a hľadám motiváciu a trasu.
Garamboš sa nachádza pri ceste z Kalše na Izru, takmer už pri odbočke pri Prameni Sv. Františka, kóta Veľké Drevo. Pod skalným komplexom sa nachádza ropik K-V/234/A-140. Na vrchole sa je chata Izra, vysielač a altánok.
Vymotal som sa takmer na obed (11:17). Do Kalše som išiel mojou obľúbenou lesnou asfaltovou cestou zo Svinice, smer Regeta horáreň. Na križovatke s cestou Golgota – Regeta som odbočil doľava a pokračoval po červenej cyklotrase 023 smer Golgota. Po chvíľke stúpania, na križovatke s dreveným stĺpom so značením cyklotrasy som odbočil na doprava na neznačenú asfaltovú cestu, Povrch sa rýchlo zmenil na kamenistý. Je to kvalitná lesná cesta, ktorá sa pri kóte Krčmárka 599 m. napojí na zelenú turistickú značku 5890. A tu začína mizéria. Kamene, kamene, kamene. Nenávidím ten dlhý úsek končiaci až na hlavnej ceste medzi Slovenským Novým Mestom a Zemplínskou Teplicou (kóta Baňardový 258 m.). Vyklepe ma, ruky ma bolia, človeku sa pomaly bidóny vytrasú z nosičov. Napriek tomu tadiaľ chodievam, pretože krajšie je isť lesom, než cestou Ďurkov – Ruskov – Regeta, horáreň – Slanec – Slovenské Nové Mesto. Do SNM som ale nešiel po hlavnej ceste, no po lesnej nevýraznej, na ktorú sa dá dostať hneď za rampou odbočením doľava.
Medzi Slovenským Novým Mestom a Kalšou je popod železnicu kratučké, no strmé stúpanie. Z Kalše na Izru vedú dve cyklotrasy – zelená Po Rákocziho stopách (značená písmenom R) a červená Dolnozemplínska cyklomagistrála 017. Z Kalše vedie na Izru jediná oficálna cesta pre motorové vozidlá. Pre mňa to je nepochopiteľné, pretože asfaltová cesta zo sedla nad Slancom je rádovo kvalitnejšia, na rozdiel od tejto rozbitej a zničenej z Kalše. Úsek Kalša – Garamboš má dĺžku 6.5km s prevýšením 371 m a priemerným stúpaním 5.8%.
S Tomim a Hugom som sa stretol cca podľa plánu, cesta k nim mi trvala 2 hodiny a 45 minúť, oni tam už boli cca hodinu, Bicykel som za skalu musel dotlačiť, v tom hlbokom lístí som si skoro vybil zuby na kameňoch. Pokecali sme, pozrel som ako Hugo lezie. Samozrejme sme mu aj radili, predsa len skúsenosti z lezenia v pohorí Karakoram máme. Aspoň teda si ich vieme predstaviť, hej že. Po hodine radenia a odovzdávania skúseností z oblasti teoretického lezenia sme sa pobrali domov, mne už aj začínalo byť chladno. Plánov trás na návrat domov bolo viacero, vyhrala skoro samozrejme tá najpohodlnejšia cez Veľké Drevo, Slanské sedlo, Bohdanovce, Nižný a Vyšný Čaj. Nejako ma v tom chlade totiž opustili myšlienky na epickejšie varianty návratu cez Maďarsko. Inokedy. Ale na Veľkom Dreve som to stočil dole a po prvýkrát sa spustil do Slanskej Huty. Nikdy som v tej oblasti na bicykli nebol. Iba raz autom, keď sme išli s Rišom Poláčkom pozrieť bunkre obrannej línie. V Slanci som to stočil hore smer Rákoš. Cez Slančík som prechádzal relatívne nedávno. V Bohdanovciach som si už takmer necítil nos, celkom ma pri tom zjazde prefúklo. Od Nižného Čaju som už mal tmu. Ale dobre sa mi išlo. Už len vyriešiť návleky a bude to dokonalé. Budem si totiž cítiť prsty na nohách :)
Be First to Comment