Začnem klasickým klišé a napíšem “skupinu Huun-Huur-Tu zrejme netreba predstavovať”. Vieme, že sú hudobnou skupinou z Tuvianska, republiky Ruskej federácie ležiacej na hraniciach Ru(s)ska s Mongolskom na juhu Sibíri. Vieme, že sú zrejme najznámejšou skupinou zaoberajúcou sa interpretáciou tradičného spôsobu hrdelného spevu. Vieme, že názov skupiny v preklade znamená “Prenášači slnka”. A vieme tiež, že skupina primárne používa pôvodné Tuvianske nástroje – dvojstrunový igil, drumbľu, dlhokrkú dvojstrunovú lutnu a dünggür šamanský bubon.
Poznám ich dlho, ale len z internetu a úprimne sa priznám k tomu, že som im mylne prisudzoval Mongolský pôvod. Až oznámenie ich koncertného turné “Huun Huur Tu – 30 Years Anniversary” pri príležitosti 30. výročia skupiny a ich účasti aj u nás na Slovensku ma primälo k tomu, aby som si vlastne o jednej z mojich obľúbených skupín zistil podrobnejšie informácie. V každom z nás ich hudba môže vyvolávať rôzne emócie. U mňa pri ich počúvaní takmer vždy rezonuje ten dávny detský objaviteľský sen, alebo lepšie povedané túžba spoznávať ďaleký východný svet získaná nekonečným putovaním svetom pri čítaní školského atlasu.
Milo ma potešilo, že v rámci turné skupina vystúpi nielen v Bratislave, ale aj u nás 7.11.2023 v Košiciach (a to po prvýkrát) v priestoroch Štátnej filharmónie Košice, v Dome umenia, v Bužni (synagóge). Riša Poláčka som nemusel dlho prehovárať a bol som rád, že sa pridala aj švagriná Monika. Pocity z vystúpenia popísať bohužiaľ neviem. Zhrnul by som to takto – počuť naživo to, čo vo vás roky vyvoláva len tie najpríjemnejšie pocity je nezabudnuteľným zážitkom.
Jednou z najkrajších spoluprác skupiny je pre mňa ich spoločná práca s Bulharskou ženskou speváckou skupinou Angelite – ženským speváckym zbor Bulharskej štátnej televízie.
Be First to Comment