Lazy a Sedlo Ždiare, Čergov

Dnešný deň začal veľmi svojrázne. Blížila sa búrka a my s Rišom sme sa zhrbení pred vetrom ponáhľali okolo budovy polície vo Vrútkach do obrovského skleneného hotela stojaceho v areáli bývalej Strednej odbornej školy dopravnej v Martin – Priekope. Súrne potreboval môj bicykel. Prvé kvapky už na nás začali padať, ale čím viac som sa ponáhľal, čím viac som sa usiloval, tým ťažšie sa mi kráčalo. Na Železnej som už bol takmer nehybný. Nevedel som pohnúť ani rukou. Ukonaný a malátny som si ľahol do perín, ktorých na ceste ležalo obrovské množstvo. Ako u Perinbaby. A zaspal som. Čo sa dialo ďalej si už nepamätám. Zastreto sa mi len zdá niečo o čapovaní piva, obrovských sklách a … ďalej už neviem.

Kam pôjdeme?

Uľavilo sa mi keď ma budík prebral z tohoto ranného a asi aj divného sna. No nie a nie sa dostať von z postele. Keby som nebol býval včera Riša namotával na dnešný výlet, pustil by som si nejakú hudbu, alebo si začal čítať a moje obdobie lenivosti by spokojne pokračovalo ďalej. Trasu som vybral už včera. Chcel som opäť ísť na Minčolský hrebeň Čergova, konkrétne úsek Lazy (1085 m) – Hýrová (1071) – Sedlo Ždiare (972). Posledné dni snežilo a Aladin predpovedal na dnešný deň bezoblačné a bezveterné počasie. Ideálne podmienky na hrebeňovku s výhľadmi.

Vychádzať som chcel z dediny Lúčka, časť Potoky po žltej turistickej značke až po Ústie Kalinovského potoka (635 m), tam odbočiť na červenou značený náučný chodník rovnakého mena (zrealizovaný v roku 2014 turistickým klubom KST Mladosť Odeva Lipany), ktorý by nás mal dostať na zelenú t.z. z Kamenica Lazy a popri Útulni pod Minčolom (pre zasvätených útuloni) na hrebeň a vrchol Lazy. Pokračovať som chcel hrebeňovou modrou smerom na Sedlo Ždiare a odtiaľ naspäť do dediny Lúčky po žltej t.z. Dĺžka približne 14 km a prevýšenie cca 761 m.

Útuloňa a medzinárodná cyklotrasa

Z Košíc sme vyrazili okolo 7:00, cesta po diaľnici a obchvatom Prešova zbehla rýchlo, aj smer Sabinov bol takmer ľudoprázdny. Čakal som maximálne centimetrový poprašok snehu, no o to milšie bolo naše prekvapenie, keď už v dedine náš snehu čakalo 5 centimetrov. Na hrebeni ho bude teda určite viac! K ústiu potoka to od dediny nie je ďaleko. Akurát sme sa stihli zahriať, teplota bola okolo -5˚C stupňov. Rišo sa onedlho nato zahrial až tak, že bol sám od seba ochotný zhodiť aspoň jednu vrstvu oblečenia. Siedmu, prosím pekne.

Ústie Kalinovského potoka, Čergov
Ústie Kalinovského potoka, Čergov

S miernou zachádzkou popri info tabuli č.5 sme sa dostali až k Útulni pod Minčolom. Teda, mal by som tu podľa informácii zo spomínanej tabule napísať Útuloni pod Minčolom. Veľmi sa nám toto slovo zapáčilo :) Niekde v okolí útulone sme sa chceli zastaviť a najesť. Z komína sa však dymilo. Nechcelo sa nám ale veľmi nadväzovať družbu. Zaiste, mám predsudky. Totiž mám predstavu, že v útulniach takmer vždy človek nájde rozjarenú pripitú partiu.

Pieskovce flyšového pásma, Čergov
Pieskovce flyšového pásma, Čergov

Parobci a beh

Dvere a pootvorili a spoza nich vykukol mladý chalan s otázkou “Nazdar chlopi, dáte si pivo?”. Prekvapení na seba pozeráme. Žeby to to už tu bolo ako na chate pod Volovcom? pomyslel som si. Bodaj by nie, fakt som dostal na to pivo chuť. Vojdeme dnu a vyťahujem teda peniaze. “Ale čo si, nahaj tak!”. Cítil som sa ako taký menší darmojed, hoci by som spravil to isté pre druhých. “Ahoj, ja som Peter”. “Ja som Lukáš, ahoj.”

Sadli sme si. V útuloni bolo teplo. Kým sme sa zložili, už sme mali v rukách pivo. Popíjajúc pozerám na Lukášovu bundu. Milujem tieto náhody. Čergovrun. Beh hrebeňom Čergova. Spolu s Horským behom Smolník behy, vďaka ktorým som začal kedysi behať v lese. Spomeniem to Lukášovi a on “Ja ho organizujem“. Ako som už písal, milujem tieto náhody.

Zarečnili sme sa o behaní. A na stole sa mimovoľne zhmotnili poháriky Jacka Danielsa. Ja som celkom pookrial už pri pive a začal som v duchu počítať koľko kilometrov ma ešte čaká. Začal som sa ošívať, ale mládenci mi s výpočtami pomohli expertíznym zvolaním “To je v pohode, to vypotíš!”. Dobre sa nám sedelo. Veľmi dobre. Už sa nám vlastne ani nikam nechcelo. Najradšej by sme tam zostali do večera. A aj spať. Pri druhom poháriku som ale vyjadril verejne dobrozdanie a odmietol som ho. Je čas ísť. Dorazil Lukášov kamarát, ktorý nám už pred dverami po Lukášovom zvolaní “Poc sem, zrobíš parobkom fotku!” spravil spoločnú fotografiu.

Lukáš a parobci, Útulňa pod Minčoloom
Lukáš a parobci, Útulňa pod Minčoloom

Výhľady a latrína

Rozjarení sme vybehli na hrebeň ako lane. A Rišo zhodil dalšiu vrstvu, tentokrát rukavice! S úctou som mu zakýval a hútal som nad tým – ak by si dal ešte jedného Jacka, zažil by som, alebo by som nezažil aj zhodenie skutočnej šiestej vrstvy? Neviem, dá sa ale do budúcnosti v to dúfať. Už pokiaľ sme prichádzali k útuloni, nad hrebeňom sa zatiahlo a začalo jemné sneženie. Čiže výhľad na hrebeni žiadny. Presne ako naposledy, keď som tu bol v decembri 2020. Pôvodne sme chceli ísť aj na samotný Minčol, z ktorého je za pekného počasia veľmi pekný výhľad. Neoplatilo sa. Nebolo by čo obzerať. Ešteže som mal so sebou ďalekohľad.

Výhľad na hrebeni Čergova
Výhľad na hrebeni Čergova
Výhľad smerom na Liovskú hutu, Čergov
Výhľad smerom na Liovskú hutu, Čergov
Richard ešte bez príznakov atavisticko-rudimentárneho reflexu
Richard ešte bez príznakov atavisticko-rudimentárneho reflexu
Nad Lúčankou, Čergov
Senník nad prameňom Lúčanky

Rišo začal pokašliavať a to viem, že znamená jeho hlad. On to nazýva atavisticko-rudimentárny reflex. Len kde si v tej chladnej doline sadnúť a najesť sa? Našťastie pri ústí Kalinovského potoka stojí chata, vedľa ktorej sa nachádza veľký altánok s lavicami a stolmi. A práve naň svietilo slnko. A na dôvažok tam stála zachovalá a čistá latrína. No nevyužite tú možnosť. Keď treba, tak treba. Lebo keď jeden suchý hamburger ráno vojde dnu, tak musí isť von, aby mohol vojsť iný suchý hamburger.

Šmýkajúc sa naspäť k autu sme sa ako správni chlapáci pochválili, že sme tú lenivosť prekonali. A v aute som pre istotu zjedol ešte korbáčiky. Proste. Aby som náhodou nepochudol.

Strava záznam https://www.strava.com/activities/12965387845
Fotogaléria: https://photos.app.goo.gl/CkwbUrv7y4aRhyvK8

Richard po sto rokoch napísal na svoje stránky článok. A to práve o tomto výlete: https://cestovacky.blogspot.com/2024/11/ako-sme-porazili-s-thailonom-lenivost.html

One Comment

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.