Štefan Štec a Fajta: Vianoce 2023

O Rusínoch a ich kultúre som toho dlhé roky nevedel takmer nič. A to aj napriek tomu, že internáty na Jedlíkovej ulici, na ktorých som 6 rokov počas štúdia na TU Košice FBERG býval, boli takým malým prostredím kozmopolitného charakteru obzvlášť na úrovni regiónov východnej časti Slovenska. Nevedel som, a bohužiaľ do dnešných dní neviem, rozoznať rozdiely prízvukov a špecifiká slovnej zásoby jednotlivých regiónov.

Až kým sme a nepresťahovali do Bidoviec, kde sa mojimi dobrými susedmi a priateľmi stali ľudia práve z tohoto etnika. Viem, znie to divne keď to takto píšem. Avšak chcem tým povedať len to, že pri našich častých a spoločných rozhovoroch s pivom na všakovaké témy prirodzene došla reč aj na ich tradície, jazyk a kultúru. A nemohlo nepadnúť meno Štefan Štec, pretože jeden zo susedov pochádza práve z obce Habura, z rodnej dediny práve Štefana Šteca. Ak by som bol sledoval reláciu televízie RTVS Zem spieva, alebo počúval rádio Regina Východ a ich reláciu Tu je to miesto/Tam u nás, bol by som Štefana poznal podstatne skôr.

Kto sú Rusíni?

Rusíni sú slovanský etnický a jazykový menšinový národ, ktorý u nás žije predovšetkým na severovýchodnom Slovensku, v oblastiach Prešovského kraja. Ich kultúra, tradície a jazyk majú hlboké historické korene, ktoré siahajú až do stredoveku. Vyznačujú sa bohatým folklórom, ľudovou hudbou, ikonopisectvom a tradičným hospodárstvom, často spojeným s poľnohospodárstvom a pastierstvom.

V minulosti čelili asimilačným tlakom a ich identita bola často znevažovaná alebo spájaná s inými etnikami, čo ovplyvnilo ich sebavedomie a komunitnú súdržnosť. Napriek tomu si Rusíni na Slovensku zachovávajú svoje jedinečné dedičstvo a v súčasnosti prebieha obroda ich kultúrneho a jazykového povedomia, vrátane výučby rusínskeho jazyka v školách a osláv tradičných sviatkov. Patrí medzi nich aj silná religiózna tradícia, predovšetkým gréckokatolícka a pravoslávna viera.

Vysťahovalectvo je Rusínov typické tak v minulosti, ako bohužiaľ aj dnes. Ak by sme cestovali ďalej na východ bližšie k ukrajinským hraniciam, zbadali by sme, že rusínske regióny aj napriek svojej kráse či bohatým tradíciám sú zroka na rok prázdnejšie. Mladí ľudia odchádzajú, staršie generácie pomaly umierajú. Mám pocit, že veľká časť rusínskych piesní opisuje práve túto skutočnosť. Cítim z nich žiaľ a smútok za rodinou, straty blízkych ľudí, ťažkého života v minulosti či takmer straty identity. Štefan Štec je práve jedným z tých, ktorí sa snažia toto dedičstvo zachovať a sprostredkovať ho aj nám ostatným. Spôsob, akým to robí by mal byť pre nás ostatných istým vzorom. Myslím tým hlavne jeho prácu v rádiu. Sledujúc patogénnu činnosť ministerky kultúry Šimkovičovej pobehujúcej v umelých vzorovaných krojoch z AliExpressu je to viacmenej nevyhnutné a malo by sa to stať povinnosťou každého z nás.

Koncert

Na koncert som sa vybral s Rišom Poláčkom, švagrinou Monikou Beblavou a vyššie spomínanými susedmi Slavom a Mirkou Roháčovcami. Tvorbu Fajty a Štefana Šteca však veľmi nepoznám. Poznám akurát tak ich skladby zo streamovacej služby Spotify, resp. videoklipy na YouTube. Neviem rozoznať, ktoré sú autorské a ktoré sú upravené rusínske ľudové piesne. Čakal som kľudný koncert, taký ako mnohé iné. Ešte som sa s Rišom bavil o tom, že čo ak vypukne tanečná zábava. Zavrhli sme túto myšlienku, veď predsa ide o vianočný koncert. Rusínsky temperament sa však prejavil takmer okamžite. Už počas prvej skladby začal rytmus a spev s publikom pracovať. Pri druhej skladbe už som mal pocit, že všetci vyskočia a pri tretej, že zažijem tanečnú zábavu s kravatami na chrbte a so všetkým čo k tomu patrí. Neuveriteľná energia bola v publiku. Neuveriteľný východ.

Fajta predstavila aj novú skladbu KarpaTY&JA a zahrali aj mojú skutočne obľúbenú Žaľ, ktorej klip sa natáčal práve v priestoroch Fugy – kultúrneho centra kresťanov.