Sedlo Trepeš, Lysá a Sedlo Lysina v Čergove

Takto pred dvoma týždňami som urobil “zlé” rozhodnutie a z hrebeňa medzi Chatou Čergov a Ostrým kameňom som sa naspäť do Majdanu vybral po žltej značke cez Ambrušovce a Podbaranie. Mal som vtedy pokračovať cez Lysú a Sedlo Trepeš. No nestalo sa tak a tak som sa opäť vybral do Čergova prejsť si to, čo som vtedy neprešiel. Tentokrát mi cestu do Olejníkova krátila Katarína Máliková a jej fantastický Pustvopol.

Opäť Olejníkov a Majdan

Dnes ma cestou do Olejníkova zaujala osada, ktorá sa nachádza pred obcou po ľavej strane cesty. Osád na Slovensku máme veľa, no táto, ak som dobre videl, bola trocha iná. Akoby z pôvodných, aj keď už zničených, dreveníc. Nie som si ale istý. Cesta tu je úzka a tak som radšej dával pozor. Uvidíme. V lete by som chcel s Rišom (ešte o tom, pravda, nevie) prejsť Čergovom cez Majdan a Sedlo Priehyby do Livova a naspäť cez Čirč a Minčol.

Auto som dnes nechal priamo na križovatke v Majdane, v ktorej začína žltá značka Majdan – Sedlo Trepeš. Bolo sucho, teplotu mi ukazovalo -1˚C. Ale bola mi nejako zima, hoci som bol dobre oblečený. Po snehu ani stopy, tráva primrznutá, všade bolo vidieť námrazu. V dedine ticho. Bolo cítiť vôňu dreva.

Sedlo Trepeš, Lysá

Značka vedie dolinou a zo začiatku po poškodenej asfaltovej ceste. Mierne stúpa s Trepešským potokom po ľavej ruke. Postupne sa dvíha nad jeho koryto a prechádza do kvalitnej lesnej cesty. Cesta mierne mení smer a stáča sa na juhovýchod. V týchto miestach, po približne 2 kilometroch, začala mať ráznejší charakter (do Sedla Trepeš 1.5 km so 157 m výškovými metrami). Iste by sa tu dalo ísť na horskom bicykli. Aj keď asi niektoré miesta, hlavne na záver, s tlačením

Sem tam slabo zafúkal vietor, ale bolo počuť, že vo vyšších polohách bude silnejší a čaká ma celkom veterné počasie. Inak bolo ticho, sem tam bolo počuť prasknutie stromov. Začali prevládať ihličnany (jedľa, smrek) a miestami som videl brezy. Veľmi pekný les, páčil sa mi. Čo však bolo nepríjemné bol podklad tvorený zamrznutým blatom rôznych tvarov. Aj po stopách nejakých vozidiel. Bolo to tvrdé a veľmi zle sa po tom v tvrdých zimných topánkach kráčalo.

V Sedle Trepeš som sa pripojil na červený náučný chodník, ktorý je asi (?) pokračovaním zaujímavého chodníka Tajomný les Krakovec spájajúceho Jakovany a Červenú vodu. V týchto miestach pribudli aj moje obľúbené smrekovce. Lesná cesta s rezkým stúpaním dáva celkom v tom chladnom vzduchu zabrať. Zo Sedla Trepeš až po napojenie sa na hrebeňovú bežkársku trasu má tento úsek 1 km a 134 výškových metrov.

Cez stromy sa mi začali otvárať prvé výhľady. Vyzerá, že budem mať šťastie a oblačnosť, ktorej hranicou bol aktuálne hrebeň Lysej zostane v nižších výškach. Na bežkárskej trase, už na hrebeni, sa profil vyrovnáva a s miernymi hupíkmi klesá až na kótu Besná, lúky. Z cesty je pekný výhľad na náprotivný hlavný hrebeň Čergova a lyžiarske stredisko Lysá, kde vidieť nafúkaný umelý sneh. Podľa informácii z Instagramového profilu strediska sa im možno podarilo stredisko udržať. Bodaj by!

Na chvíľu som sa zastavil na peknej lúke Besná. Je z nej pekný výhľad naspäť a pekne z nej vidieť cestu, po ktorej vedie bežkárska trasa a náučný chodník. Už po zelenej značke som po pár metroch míňal štart jump trailu Besný flow a z diaľky som počul hlasy, Bolo mi jasné, že Chata Ostravanka je otvorená. Obišiel som ju však, tešil som sa totižto na Chatu Čergov.

Chata Čergov

Vybral som sa rovno hore po umelom snehu na zjazdovke č.3. Nebol to dobrý nápad. Nafúkaný sneh bol úplne zľadovatený, miestami vyfúkaný až na ľad. Nejako som sa dotmolil až hore ku kamere, kde som našiel dvoch geocacherov. Podľa všetkého úspešní neboli. Mne sa úprimne moc do hľadania nechcelo. Hľadať v zime v zamrznutom lístí, hline či ľade, to sa nám už s Rišom nechce. Spohodlneli sme. A nie málo :)

Zastavil som sa na Rázcestí pod Okrúhlou. V týchto častiach hrebeňa bol sneh. Nebolo ho ale veľa, miestami možno do 10 cm, ale bol zľadovatený a tvrdý. Sem tam som sa preboril pár centimetrov. Nekráčalo sa mi po ňom dobre. V týchto miestach bolo ešte stále v korunách stromov bolo počuť Rišove, pre slušnosť to nazvem ponosovanie sa, z nášho májového výletu na bicykloch. Mierne ho vtedy rozptyľovala existencia zvlneného terénu sensu lato. Toho Čergovského obzvlášť. Keby ten videl toho pána na bicykli, čo som ho tu práve stretol. Vyjadril som mu obdiv. Inak sa ani nedalo. Neviem si predstaviť totiž, žeby som sa tu v tom ľade a chlade teraz moril na bicykli.

Kým som došiel na Črchlu, kótu odbočky žltej z hrebeňovej zelenej do Ambrušoviec a Podbaranieho, vyšlapal som celkom rezký bezmenný kopec medzi Ostrým kameňom (1001 m) a spomenutou Črchlou. Celkom som sa zadýchal. Už som sa tešil na chatu. Dúfal som, že slovo dodržia a budú už mať nejaké jedlá. Ak by nie, mal som v batohu dva zatuhnuté rožky a jablko.

Tesne pred chatou som zažíval mierne déjà vu spred dvoch týždňov. Vôňa dymu z komína a štekajúci pes. Opäť vlčiak. Opäť ukričaný. V chate bolo plno, no boli tam presne tie dve isté partie, ako naposledy. Aj som už vedel, koho ten pes je :) Varili. Ale už niektoré jedlá neboli :) Objednal som si teda troch utopencov a ovocný čaj. Prisadol som si k jednému chlapíkovi na jedno z mála voľných miest. Popriali sme si dobrú chuť a zakrátko sa dali do debaty. Obaja sme neboli miestni. On bol z Podhradíka, z podhoria Slanských vrchov. Ja z Bidoviec, z podhoria tých istých vrchov. Celkom ho to prekvapilo. Tak ďaleko ísť za turistikou?

Čergov a Sedlo Lysina

Na chatu mi to trvalo 3 hodiny a vyrazil som ako pán o 10:30 z Majdanu. Z chaty som teda odišiel radšej okolo druhej, hoci mi bolo jasné, že k autu prídem už za tmy. Na Čergove (1050 m) bolo vidieť, ako sa oblačnosť začína prevaľovať spoza hrebeňa Lysej do doliny Ambrušoviec. Vietor oblačnosť z doliny tlačil ďalej do jednotlivých roklín smerom na sever mojím smerom. Dúfal som, že sa mi podarí dostať sa aspoň k Sedlu Lysina (1029 m) bez toho, žeby som sa dostal do tej oblačnosti.

Keď som bol na náprotivnom hrebeni, predpokladal som, že od Besnej, cez Lysú a Ostrý kameň budem celý čas vo vetre. Fúkalo síce, ale nebol to tak silný vietor, aký som si myslel, že bude. Silný hukot však bolo počuť tým viac, čím viac som sa blížil k Veľkej Javorine (1099 m). Tam už silno fúkalo a kým so došiel do Sedla Lysina (1029 m), oblačnosť sa začala dostávať aj cez hrebeň, po ktorom som práve išiel. Na Veľkej Javorine sa začínalo stmievať. Kráčalo sa v tých reliktoch snehu prekvapivo zle, hoci ho nebolo veľa.

Pôvodne som chcel pokračovať až do Sedla Priehyby (815 m). Zo Sedla Lysina to bolo ešte 1.25 hod. Zelenou zo sedla dole na Tokáreň 1:15 hod. Zvažoval som, či pokračovať podľa plánu, alebo nie. Mám síce kvalitnú čelovku, ale nám ju už dlho. Vydrží vlastne jej batéria takto v zime minimálne aspoň 2,5 hodiny? Nevedel som si odpovedať a tak som sa radšej vybral zo sedla dole zelenou smerom na Tokáreň. Už nikdy nebudem meniť plány.

Zlorečenie a rolnička

Keď som sa po pár strmých výškových metroch došmýkal cez popadané stromy na lesnú cestu, zapochyboval som o tomto nápade. Nepozeral som poriadne do mapy a prekračujúc ďalšie popadané stromy som zakopol o nejaký konár a celkom slušne som si narazil píšťalu. Za..č…l som po prvýkrát. Potom som v tom šere stratil značku. Pozrel som do mapy a vypozoroval som, že ak budem pokračovať ďalej, tak sa po ostrej zatáčke opäť dostanem naspäť na zelenú značku.

Ono, dostal som sa. Ale takou strminou, že v tých takmer lyžiarkach som sa tam skôr dokotúľal, než dokráčal. Za..č…l som po dvanástykrát. Nie naposledy. Vyhútal som rôzne kliatby. To zľadovatené blato bolo parádne. Len nie pre členky. V lese už bola celkom tma, no dalo sa ešte ako tak kráčať bez svetla čelovky. Slušne poviem, nemal som dobrú náladu. Nenávidím, keď je turistická trasa vedená po aktívnych lesníckych cestách. DPČ PREČO? NAČO? V lete je človek celý od blata, v zime si ide dolámať nohy. A ani niet čo obzerať.

Nižšie sa forma zmrznutého blata zmenila na ostré koľaje po stromoch. Ešte lepšie. Za..č…l som po dvadsiatykrát. Už ale našťastie pomaly naposledy. A priznám sa, v tej úzkej rokline mi prosto nebolo všetko jedno a z batoha som si, keď ju už mám, vytiahol rolničku. Bola mi síce v tom hluku vetra a vody potoka (tiekol krížom krážom cez tú cestu) úplne nanič, ale celom ma zabavila a zvonil som si s ňou do rytmu. Aj som si sem tam pospevoval.

Tokáreň a motorkár

Od Tokárne som išiel tie dva kilometre na autopilota. Vládať som vládal. Ale proste dolina, asfaltka, tma a nuda. Z nohy na nohu. Ešteže mi rolnička cinkala. Oproti šlo hore dolinou auto. Kam idú? Netuším, aj minule som ich zopár stretol. Cinkotajúc jak vianočná reklama Telekomu som dopochodoval na začiatok Majdanu, keď sa cez nejaký záhradný plot naraz vyrútila neosvetlená terénna motorka. Miestny mládenec to v tej tme (!) s nerozsvietenými svetlami túroval po tmavom trávniku a skákal. Kamoš navigátor, pešiak mu radil o koľko sa ešte má posunúť, aby ten skok lepšie trafil. On totiž stál pod lampou a asi lepšie na ten skok videl. Ohromné duo.

V aute som zjedol tie dva zatuhnuté rožky a vypil celý čaj. Zelený. Nesvitlo mi, že túto noc budem potom pozerať do stropu.

Fotogaléria: https://photos.app.goo.gl/UV15EyqDQN5Pv1Cf9
Strava záznam: https://www.strava.com/activities/13170019297