Rimavská Sobota – Mýto pod Ďumbierom

Ani nie pred týždňom som pozeral video o novootvorenej cyklotrase z Rimavskej Soboty do Poltára. Rozmýšľal som, akú trasu si vymyslieť, aby som mohol tento úsek zahrnúť do nejakého cyklistického plánu. A znenazdania kolegovia navrhli chatu v Mýte pod Ďumbierom. Nezaváhal som ani na chvíľu. Plán bol jednoduchý. Odviesť sa vlakom do Jesenského pri Rimavskej Sobote a dostať sa po spomenutej cyklotrase do Poltára. No a z Poltára po čo najmenej frekventovaných cestách do Mýta pod Ďumbierom.

Z Jesenského do Rimavskej Soboty som vyrazil o pol ôsmej a za polhodinu som už bol v meste a ani nepamätám, aká cesta do to bola. Proste ubehla a bol som v Rimavskej Sobote. Míňalo ma len pár áut.

Rimavská Sobota – Poltár, Malohont

Asi nebudem preháňať keď poviem, že cyklotrasa Rimavská Sobota – Poltár je jednou z najkrajších cyklistických trás na Slovensku. Trasa vznikla v koridore bývalej železničnej trate, ktorú postavili v roku 1912 (či 1913, rôzne zdroje tento dátum udávajú inak) ako spojnicu Poltára a Rimavskej Soboty. Svojmu účelu slúžila do roku 2000, keď bola z dôvodu zlého stavu koľají uzatvorená. Trať však oficiálne existovala ďalej a hovorilo sa o jej rekonštrukcií. K nej však nedošlo a v roku 2007 bola trať vyradená zo železničnej siete. Jej povrch je tvorený výhradne kvalitným asfaltom, prechádza železničným tunelom, miestami po vysokých násypoch, miestami naopak v hlbokom záreze do krajiny, popri budovách bývalých železničných zastáviek.

Celková dĺžka tejto nenáročnej cyklotrasy je 28.5 km s prevýšením 182 m. Okrem iného je zaujímavá aj tým, že prepája dve okresné mestá. Netušil som, že oficiálne ju majú otvoriť deň nato, ako som sa po nej viezol :) Úsek Rimavská Sobota – Ožďany mierne stúpa. Ale človek si to ani neuvedomuje, po kvalitnom asfalte to rýchlo odsýpa.

Nie dlho po opustení Rimavskej Soboty som stretol svorku psov. Výborne, hovorím si. Ešte som ani nezačal a opäť raz psi a problém. Zázrak, našťastie boli zahľadení do cesty, po niečom ňuchali a mňa odignorovali. Zjavne som im, chvalabohu, nevoňal. Keďže som so sebou nemal jedlo, hlad ma donútil zastaviť v Hrnčiarskej Vsi. V dedine bolo úplné ticho, nikde nikoho. Pred potravinami miestni stavali máj. Nakúpil som si a pozerajúc som sa popri tom najedol. Netuším, prečo som si ho neodfotil, bol naozaj pekný. Za zmienku stojí aj fakt, že neďaleko Hrnčiarskej Vsi, časť Pondelok trasa prechádza okolo zaujímavého kempu s názvom Camping Never finished.

Po rokoch opäť Utekáč a Sihla

V Poltári som sa rozhodol, že budem pokračovať cez České Brezovo a Kokavu nad Rimavicou. Vo vlaku som špekuloval aj nad alternatívou popri vodnej nádrži Málinec, len som si nie celkom bol istý ako (rýchlo) sa dá z križovatky Grapa cez Polianky dostať do Lomu nad Rimavicou. Miestna cyklotrasa vyzerala naozaj pekne, ale najskôr by som sa tam dosť zdržal. Nechcel som totiž na chatu prísť príliš neskoro. To by som musel veľmi rýchlo dobiehať rozbehnutú zábavu. A z toho by ma teda dosť bolela hlava.

Svoje rozhodnute som neoľutoval. Úsek Poltár – České Brezovo – Zlatno – Kokava nad Rimavicou je ako z katalógu o cestnej cyklistike. Mierne stúpajúca rovná cesta tu pretína malebnú krajinu postupne sa zužujúcej doliny, na ktorej je s prehľadom vidieť ďaleko dopredu. Nádherný 16 kilometrov dlhý úsek. V Českom Brezove som si spravil prestávku na jedlo. Kúpil som si v miestnych potravinách bagetu a nejaký neochutený radler. Zložil som sa na lavičke so strieškou postavenou okolo kmeňa veľkej lipy v maličkom parku pred miestnym evanjelickým kostolom. Vyvalil som sa tam na chvíľu a oddychoval.

Pred Zlatnom zažalo prvé „vážnejšie“ stúpanie končiace však už po pár serpentínkach. Tá horšia časť ma ešte len čakala. V Kokave na Rimavicou som sa teda rozhodol povzbudiť sa jednou malou desiatkou. Neveril som Lacovi Branickému z cyklocesty.sk keď vravel, že najlepším občerstvením na bajku v teple je pivo. No je. Bezkonkurenčne. Pre istotu som ho zapil ešte asi pollitrom vody a to aj napriek tomu, že mi ju keď je teplo proste žalúdok neberie.

Vedel som čo ma čaká. Veľmi pekná, úzka, stúpajúca cesta zarezaná v doline potoka Rimavica, ktorá má z Kokavy k rázcestiu nad Sihlou 20 km a 733 m prevýšenie. S veľmi chutným 5 km dlhým a strmým záverom. Napriek tomu som sa do týchto miest tešil. Obľúbil som si tento úsek, keď som touto cestou prechádzal v roku 2010. 14 rokov? Neuveriteľné! Napriek tomu si ale pamätám ten pičung v závere doliny. Fakt som vtedy nadával krížom krážom. Došli prevody, došli zápalky, všetky som totiž vtedy vyškrtal nabalený niekde pri Klenovci.

Zastavil som sa pri bývalých sklárňach v Utekáči. Bol som tu aj s mamou v roku 2017 a ona si vtedy spomenula, že tu bola kedsi ako dieťa na výlete. Pičung v závere cesty bol aj tento rok, no napriek tomu som to celé prešiel o hodinu rýchlejšie. Pravda, bol som tentokrát naľahko, žiadne brašne mi neviseli na bicykli. Ale to je jedno, nádherná cesta to je. Aj na nadávanie, patrí to k tomu. Na zastávke Javorina, Pleškova mlyn som si dal krátku prestávku a zjedol nejakú tyčinku. Najradšej by som tam zostal sedieť. A možno aj spať. Páčilo sa mi tam. Neskôr ma zaujal starý kaštieľ v osade Drábsko, Kysuca. Nepamätal som si ho. Dodatočne som si zistil, že ide o Forgáčovský kaštieľ. Nevyzeral až tak veľmi schátralo, než je v našej mladej krajine zvykom.

Oddychový zjazd do Brezna

Na rázcestí nad Sihlou (933 m) som zastal a vychutnával si výhľad na dedinku Sihla, učupenú dole podomnou v depresií Kamenistého potoka, v miestach, kde sa tento potok prudko stáča smerom na západ. Stál som na rozhraní Horehronia, Podpoľania a Gemera. V diaľke som videl kontúry pohoria Poľany, mohutného kruhovitého masívu, erodovaného stratovulkánu. Poľana je najvyšším pozostatokom stredoslovenských neovulkanitov. Avšak je predpoklad, že najvyšším z nich kedysi mohol byť iný stratovulkán, Štiavnický, ktorý mohol dosahovať výsku až neuveriteľných 4 km!

Spomínal som si na rok 2010, keď sme sa dole v dedine s kamarátom snažili zohnať niečo na jedenie. Nezohnali sme síce nič, len pivo v miestnom bufete. Blížila sa búrka, boli sme hladní a nemali sme čo jesť. Tak vyšlo. Miestni nás však poslali „tam hore“, tam vraj kúpime syr a korbáčiky. A zohnali sme. Kilo korbáčikov pre každého. Ohromný nápad. Neskôr som zistil, že sme boli v rodine Bučkovcov. Tej rodine, v ktorej si najskôr len farmári Tomáš a Jano robili hanbu a hľadali ženu v divnej relácii. Tej rodine, ktorá si potom už celá robila hanbu v inej, tentokrát už samostatnej relácii. Ale! Pomohli nám zohnať ubytovanie v neďalekej ZŠ v Lome nad Rimavicou. Búrka nás dobehla už ležiac na posteliach jediac prvé polkilo korbáčikov.

Z rázcestia cez Čierny Balog až do Brezna ma čakal dlžičizný zjad. Teda až na dve krátke stúpania. Prvé na Tlstý Javor (1025 m) malo 3 km s 117 m prevýšením. Oddýchnutý som si ho doslova užil, tešil som sa z výhľadu a pekných smrekov na lúke popri ceste. Pri Tlstom Javore som sa na diaľku pozdravil Rišovi. Boli sme tu spolu na veľmi peknej túre cez Obrubovanec na Zákľuky. To druhé stúpanie bolo kratšie a bolo až pri Novom Kráme a malo 1.2 km s 96 m prevýšením. To ma aj celkom prekvapilo, pretože som si nie až tak podrobne pozrel mapu, všakže. Všetko ostatné bol krásny dlhý zjazd. A za zmienku stojí fakt, že od Čierneho Balogu, Vydrova vedie do Brezna cyklotrasa mimo hlavnú cestu, paralelne s ňou. Nádhera.

Brezno a hlad v Mýte pod Ďumbierom

V Brezne som zaujal stanovisko, že jedno pivo si zaslúžim. Bolo len niečo po 16 tej hodine, na chatu mi zostávalo už len zhruba 17 km a slnko malo zapadnúť až tesne po 20:00. Ideálne podmienky na odmenu. Zastavil som sa v nejakej krčme v Mazorníkove a odborne hodnotiac hokej s miestnymi (nespomeniem si, s kým sme to vtedy hrali a zrejme aj prehrali) som si dal nejakú veľkú desiatku a jeden neochutený radler. Opustil som rozohraný zápas a neprešiel som ani 500 m a chytil ma tak silný “syndróm cudzieho mesta”, že na vyriešenie incidentu som mal maximálne 3 min. Vletel som aj s bicyklom do ďalšieho pohostinstva (vďačná krajina, máme ich všade dosť), v strnulom behu cez pol huby si objednal ďalšie pivo a so studeným potom na čele a chrbte stihol poprosiť o postráženie bicykla. Všetko dobre dopadlo.

Do Mýta pod Ďumbierom som sa vybral tou ľahšou, ale dlhšou cestou cez Valaskú a Bystrú. Bol som proste dosť lenivý šliapať kopec medzi Zadnými Halnami a Sedlom Vagnár a dosť pos..tý strachom to v šere potiahnuť lesom cez Diel.

Na moje prekvapenie som na chate bol prvý. Mierne spotený som si teda obliekol bundu proti vetru, sadol do závetria, chladol a čakal. Celkom ma chytil hlad a zima. Predstavil som si hot-dog zo Slovnaftky. Tak reku, zavolám im, či by mi jeden nevzali. Nevzali, lebo práve čerpačku opustili. Ale dočkal som sa koláčov a deky na zohriatie :)

Ostatné sa stalo na chate a na chate to aj zostane :)))))

Dátum cyklotúry: 30.04.2024, článok písaný 02.01.2025
Fotogaléria: https://photos.app.goo.gl/XBbxbo8y6TbST7p6A
Strava záznam: https://www.strava.com/activities/11299479599/overview