Tichá a Kôprová dolina, Štrbské pleso

Ako narodeninový darček som ešte v lete dostal termín na bike fiting Retül Fit v Cyklomaxe v Poprade. Milo ma to prekvapilo, lebo o bike fitingu som rozprával doma zhruba tak dlho, ako rozprávam o chudnutí. A nikdy som sa k tomu nedokopal. Rovnako tak ku chudnutiu. Dostal som termín 19.09.2024 o 09:00. Bol som upozornený, že celý proces bude trvať 4 hodiny. Čo to vlastne je? Ako hovoria stránky „Retül Fit nie je len nastavenie bicykla – je to spôsob, ako sa naučiť o vašom tele, ako odhaliť hlavné príčiny bolesti a ako dosiahnuť vaše cyklistické ciele. Vďaka technológií snímania pohybu  3D systém Retül presne meria každý stupeň pohybu a milimeter vzdialenosti a poskytuje vám a fit technikovi dáta, ktoré podporujú rozhodnutia o zmenách, ktoré boli prevedené počas procesu nastavenia a súčasne korešpondujú s vašimi potrebami.“

Retül Fit

Prebieha v 4 fázach: fyziologické vyšetrenie, umiestnenie senzorov na telo jazdca na presne určených miestach, jazda a zaznamenávanie merania a vyladenie pozície na základe meraní. Výsledkom je presne nastavené sedenie na bicykli (výška, poloha a sklon sedenia; výška a poloha radenia; poloha kufrov a prípadné určenie typu vložky do tretier), odporúčania ako jazdiť a pdf report zaslaný emailom. Cena merania bola 180 eur. Fiting realizoval Pavel Štědrý. Musím povedať, že som bol s prístupom v počas merania spokojný a celkovo sa mi páčil celý proces merania. A trvalo to naozaj tie 4 hodiny :) Váhal som, ktorý bicykel si mám nechať nastaviť. Či horský, ktorý mám dva roky, alebo nový gravel, na ktorom som do dnešného dňa najazdil ani nie 50 km. Rohodol som sa pre gravel.

Podbanské

Termín mi výborne sadol, pretože práve vtedy mali svokrovci na týždeň rezervovanú chatu v Podbanskom, na ktorú chodia relatívne pravidelne a kde rád s nimi strávim hubárčením aspoň 3 dni. Veľmi mám rád túto akciu. Tie 3 dni sú pre mňa všeobsiahlym relaxom. A tento rok vylepšený ešte jazdením na bicykli, pretože som mal naplánovaný termín fitingu a tak som rovno mohol vyskúšať nové nastavenie.

Plány som mal epické. Veď mám v porovnaní s mtb rýchly gravel bicykel, mám ho nastavený a počasie má byť podmanivé. Plný elánu som teda chcel prejsť aspoň 200km. A keď už nie takú vzdialenosť, tak aspoň nastúpať epickú výsku. No ale noc som strávil v kŕčoch a zaspal som okolo jednej v noci. Inak. Spanie tam je samo o sebe epické. Je tam úplná tma. Úplná. Niečo vynikajúce. Aj keď sa v noci zobudím, otvorím oči, nikde nič, úplné nič a tak v podstate aj hneď zaspím. A to ticho! Ráno som vstal samozrejme už o 6, pretože je takmer úplne jedno, kedy idem spať. Tak či tak vstanem medzi 5:30-6:00.

Epický test geometrie

Povedal som si, že začnem najbližšími dolinami – Tichou a Kôprovou, potom pôjdem na Štrbské a Popradské pleso a ďalej sa uvidí. Nuž ale, motal som sa a motal, až som nakoniec začal výlet hodinu pred poludním. Chata je neďaleko Kokavského mosta a napojenie na Podtatranskú cyklomagistrálu (č.007) je veľmi blízko. Podtatranská cyklomagistrála spája Oravu (a Oravskú cyklomagistrálu) s dolinami Západných Tatier. Začína v Chočských vrchoch v obci Kvačany a podľa stránok cyklistického portálu cykloportal.sk končí v Podbanskom. Podľa mapových serverov freemap.sk a mapy.cz však končí až za Tatranskou Javorinou v Lysej Poľane.

V chatovej oblasti Podbanské, Hrdovo sa nachádza veľmi pekný výver vody, prameň s ešte zachovalou lávkou, ktorá umožní sa priamo pozrieť na vyvieranie vody. V Podbanskom som v lokalite Pod kravskou cestou (940 m) zišiel z magistrály a ďalej pokračoval okolo Grand hotelu Permon popri toku popri Belej po zelenej cyklotrase Podbanské – Tichá dolina č.5859. Od odbočky z magistrály, kde začína, po jej záver na lokalite Liptovský košiar má 12 km s prevýšením 385 m. Na úseku Pod kravskou cestou – Horáreň pred Tichou (960 m) vedie súbežne s modrou cyklotrasou č. 2869 Podbanské – Kôprová dolina. Tá ma od odbočky z magistrály, kde začína, po jej koniec pri Kmeťovom vodopáde 7.8 km s prevýšením 269 m.

Najkrajšie cyklodoliny

V mieste vzniku rieky Belá, mieste sútoku Tichého a Kôprovského potoka – Horáreň pred Tichou sa zelená a modrá trasa rozchádzajú a ja som najskôr pokračoval do Tichej doliny po zelenej značke. K sútoku vedie chodník, ale bál som sa nechať bicykel pri altánku. Od sútoku k Liptovskému košiaru to je na záver približne 10 km s 336 m nastúpanými metrami. Väčšinu výškových metrov som ale nabral až v záverečnom 2.5 km dlhom úseku. Na rozdiel od Kôprovej doliny, kde to je naopak. Cesta je vhodná pre gravel a mtb, na cestnom bicykli by ma asi vyklepalo. Ale jazdí sa aj na cestnom.

Už v lesnom úseku pred Podbanským mi (po 2 kilometroch) došlo, že dnes epické výkony nebudú. A zrejme ani v dohľadnej dobe. Bol som zo seba sklamaný. Zistil som, že na tom graveli na ceste plnej koreňov vlastne neviem jazdiť. Vliekol som sa, hádzalo so mnou a v hlave som videl tie reels o tom, ako človeku dôjde po nákupe nového bicykla, že problém bol v ňom a nie v bicykli. Inými slovami, kúpil som si bicykel na rýchle dobrodružstvá, zjavne som si ale zabudol priobjednať silné nohy a techniku a motal som sa ako na plastovom odrážadle. Tú krátku chvíľu na asfalte som sa cítil ako kráľ (rovina), no v lese som bol akoby bol len hosťom na cudzej párty.

O nič lepšie to nebolo ani v Tichej doline na tom hrubom a zrnitom asfalte. Nevedel som si zvyknúť na zmenu posedu, ktorú mi nastavili. Veril som nastaveniam a aj mi bolo povedané, že prvé jazdy budú iné. Rozhodol som sa vydržať a nešpekulovať. No grandiózne plány ale zmizli. Cítil som sa ako Wout Van Aert, ale z Wishu. No nič, bolo pekne a bol som na krásnom mieste. A hlavne – môžem sa voziť. Prestal som to riešiť. Minul som pár rodín na prechádzke a na konci cyklochodníka som posedel v altánku, kde mi spoločnosť mi robilo pár ľudí. Zjazd ma taktiež prekvapil, musel som si na tom asfalte dávať pozor. Šiel som pomaly a bolo to tým, že na tom bicykli ešte neviem jazdiť. Drkotalo so mnou, často som brzdil a bolo to aj napriek tomu, že vidla je karbónová, tvrdé. Snáď to chce len čas!

Doliny asi nemá zmysel popisovať, viac povedia obrázky z priloženej fotogalérie, prípadne si treba pozrieť dostupné fotky na internete (freemap.sk, mapy.cz). Sú jedným z najkrajších a najrozľahlejších prírodných klenotov Slovenska. A ľahko dostupných na bicykli! Sú to miesta, kde príroda určuje charakter a všetko ostatné ustupuje, aspoň zatiaľ, do pozadia. Je vidieť husté lesy, lúky, divokosť obidvoch potokov, vysokohorské štíty – dominantný Kriváň v Kôprovej doline, ktorým je dolina charakteristická. V Kôprovej doline ma prekvapil koniec cyklotrasy. Pri Kmeťovom vodopáde bola na strome značka ukončenia trasy, v mapách je koniec až 1.5 km za vodopádom. Posedel som na chvíľu pri vodopáde a otočil sa radšej naspäť.

V Podbanskom som pokračoval už znova po magistrále smerom na Štrbské pleso. Postupne som míňal Tri studničky (1141 m) a Rázcestie pri Bielom Váhu (1210 m). Trápil som sa, celkom bolo chladno a fúkalo mi do tváre. A nálade nepridávala ani zranená pýcha. Ono to proste nešlo. Síce neviem, čo som očakával, ale bol som celkom frustrovaný. Jedinou mojou referenciou bola moja jazda týmto smerom v roku 2017, keď sme tadiaľto prechádzali s pelotónom charitatívnej jazdy Na bicykli deťom. Dobre, bol jún a mal som cestný bicykel. Ale to sú len barličky a výhovorky. Nevládal som v tom vetre. Na Štrbskom plese mi bolo jasné, že Popradské pleso dnes neuvidím. A nie kvôli neskorému času, ale kvôli únave. Zastavil som najesť sa v reštaurácii Plesnivec. Zostal som sedieť von a nechal na seba svietiť lúče pomaly zapadajúceho slnka. Zjedol som klasiku kuracie prsia s ryžou, dal som si jeden radler a pobral sa pomaly naspäť. Zastavil som sa po kešku pri Troch studničkách a Rakytovských plieskach, no nič som nenašiel :)

Na chate som si s Dedom dal dve pivá a takmer zaspal už pri prvej reklame vo filme na TV Markíza. Čas ísť spať hore do tej tmy!

Dátum cyklotúry: 20.09.2024, článok písaný 06.01.2025
Fotogaléria: https://photos.app.goo.gl/zthvY35K6FHoymAaA
Strava záznam: https://www.strava.com/activities/12459558401