Neviem, ako mi to mohlo uniknúť. Dnes som, počas klasického večerného surfovania, našial stránku prijektu Slovenská banská cesta (SBC) – www.slovenskabanskacesta.sk. O čo v tomto projekte ide ? O prezentáciu bohatého baníckeho dedičstva na území Slovenska ako dôležitej súčasti našich dejín. Toľko v skratke. “Získavanie a spracovanie kovov na území Slovenska siaha ešte do čias osídlenia inými národmi cca spred 4000 rokmi, intenzívnou banskou činnosťou a zakladaním prvých baníckych osád sa začali zaoberať naši slovanskí predkovia po prisťahovaní na tieto územia v 2.polovici 1.tisícročia. Vtedy sa rozvinulo baníctvo do takých rozmerov, že ďalších 1000 rokov až do konca 20.-teho storočia znamenalo…
Category: Blog
Neodolal som a inšpirovaný blogom Matúša Moronga som pomocou online služby wordle.net pripravil verziu našich stránok Čo je vlastne wordle? “Wordle is a toy for generating “word clouds” from text that you provide. The clouds give greater prominence to words that appear more frequently in the source text. You can tweak your clouds with different fonts, layouts, and color schemes. The images you create with Wordle are yours to use however you like. You can print them out, or save them to the Wordle gallery to share with your friends.“
Dnes zastavil sa mi dych, čítajúc si tak po dlhom čase papierové SME. Vedel som, že internet nezabúda, nikdy. Stalo sa to mnohým, teraz však prišiel aj môj čas. Niečo budem musieť vysvetľovať, niečo zatajovať. Čo bolo, bolo … tak mi treba … minulosť, cestovanie, pochabosť, láska v kocke … čo viac … snáď, že nikomu som neublížil …
Výborná sobota u Oboňovcov. Pečený baran, slaninka, pivko, kosenie, kávička, slivovička (STRIASLO MA), nanuky, oblievačka detí, Šarišský hrad, parná lokomotíva Mlinská džurka a výchovné momenty nás “tvrdých” otcov … výýýborná sobota ! Ale ten baran bol fakt dobrý … fakt ! No a vozil som sa na bicykli Hercules Cavallo :)
Vďaka braškovi už mám doma : Zikmund a Hanzelka – Afrika snov a skutečností 3.díly (Slovensky). ĎAKUJEM ! Dúfam, že sa mi časom podarí získať čo najviac ich kníh.
Osud niekedy človeku pripraví náhodu, ktorá mu ukáže nejaké miesto v takom čase a v takých súvislostiach, že sa mu behom pár sekúnd vráti pocit bezstarostnosti prázdnin u starých rodičov, keď jediným problémom bola nutnosť odísť na obed či spánok, nemať leteckú ale iba obyčajnú gumu na prak prípadne nutnosť umytia si zubov. Behanie lesom, kamaráti, starý bicykel, tajné plány za dedinou či indiánske vojny. Na viac si bohužiaľ nespomeniem, ale to všetko a viac a viac sa nám s Valerom vrtátilo, keď me sa naozaj úplnou náhodou ocitli podvečer nad Nižným Klátovom, kde sme mali spraviť fotografiu obce na…
Na tomto klasickom mieste Spiša sme sa zastavili s Karolom (DCharlie) cestou do Havranova pod Borišovom (Veľká Fatra), kam som ho viezol na sčítanie vtáctva (sovy). Chcel pozrieť kešku, ktorú ešte nemá, no zmizla. Akuratát bolo pred západom slnka a z kaplnky bolo vidieť len siluetu. “Sivá brada leží v nadmorskej výške 506 metrov v Hornádskej kotline. Výška tejto typickej travertínovej kopy je asi 25 metrov, šírka pri úpätí až 500 metrov. Je svojim spôsobom raritou celého Slovenska, lebo na rozdiel od podobných kôp (napríklad Dreveník, Spišský hradný vrch), je stále kopou živou. Na jej vrchole je jazierko s priemerom…
To okno na Stráňach sa mi vždy páčilo. A je v ňom človek, ktorý sa na mňa cez to okno pozeral, keď som mal 10, či 12, neskôr aj 15 či 20 a teraz, keď mám 31, akoby som sa pozeral do minulosti. Navždy ju v ňom uvidím. Ostatné fotografie zo Strání.
Ani som v to nedúfal a už mám ďalší článok na hiking.sk. Tentokrát venovaný Čergovu a našej túre s Ribevirim. Musím priznať, že s týmto článokom som najmenej spokojný :(( Dúfam, že to už bude len lepšie a lepšie :( Musí, sľúbil som :(
“Všetky slzy vlažné padajú mi do očí … Niečo strašne ľahkovážne moje srdce vysuší … Prečo tiene chytajú vždy len mňa a vždy len ju … Prečo nikdy neverím v čo veriť mám … Je to klam”. Bolo to výborné. Zaspomínali sme si na staré časy, oprášili staré texty či skladby a napočudovanie hrali lepšie, ako kedysi. Keď to takto pôjde ďalej, o 30 rokov môžeme mať koncert :) Aj sme si zalyžovali, predsa relax treba. Ani som neveril, že to takto môže dobre dopadnúť. Škoda len, že nemohol prísť Ďuro Ďurčo :( Chýbal nám tam. The Wall (1992-2009): Miso…
Víkend na Stráňach v Martine vždy človeku pomôže. Vždy sa tam stretnem s ľudmi, ktorí sú mi najbližšie. Človek načerpá síl. Teraz naposledy mi Mať (naša stará mama) ukázala fotografiu nášho Tatka (náš starý oco) z doby, ked ešte naša mamka mala hádam ešte menej rokov ako ja teraz. Tieto staré fotografie majú svoje čaro, ktoré neviem popísať. Braško ma konečne dokončený byt a že vie si to patrične užívať ;) Tu je jeho “Cappo di Tuti Cápi” fotografia : No a čo by som to bol za otca, keby som si nepridal fotografiu nášho krpca ;)
Slovo dalo slovo a po 13.5tich rokoch si naša bývalá hudobná skupina THE WALL (kedysi označovaná aj ako kapela – veď vieme prečo) dohodla opätovné stretnutie, modrene nazvané – revival. Kedy ? Koncom marca. Kde ? Privat Plesnivec. Kto ? Všetci okrem Riša, ktorý žije s rodinou v Amerike. On sa pripojí až na svetové turné ;) Prikladám aj texty našich piesní (thewall-lyrics.pdf), výhradne písaných a skladaných gitaristom a spevákom skupiny Mišom “Robertom” Majorom.
Dnes mi vyšiel druhý článok na turistickom servery hiking.sk, tentokrát je o Jasovskej planine. Ani som nedúfal, že bude publikovaný, no našťastie vyšiel :) Skúsim pripraviť ďalšie, jeden o Wilde Grub’n (ski-route v Rakúsku, Stubaital) a ďalší, spoločne s Ribevirim o túre po Maďarsko – Slovenských hraniciach v oblasti Slánskych vrchov – Milič. Tak sa hádam podaria :) [misovic.net blog – Jasovská planina]
To, že moja žienka má veľmi šikovné ruky, vie celá naša rodina. Každý z nás dostal už nejaký darček, nevraviac o geocaching komunite, pre ktorú mi vyrobila sadu FTF bonusov. Drôt, ratan, papier, čokoľvek. Myslím si, že jej výrobky si určite zaslúžia vlastnú stránku.
Cez víkend sme išli za naším krpcom do Komárna, zobrať ju k druhej starej mame, do Martina. Východ slnka nás zastihol v Lučenci. Veľmi sa mi páčia takéto oblaky.
Áno, je to moja chyba, nevyhováram sa. Išiel som 70km/hod, namiesto nových 50km-hod. Áno, nepopieram. Ale prečo je tá 50tka na 4prúdovom obchvate mesta Martin ?!?!?!?! , obchádzajúcom mesto ? Nemal som hotovosť, našťastie mi policajná hliadka umožnila odbehnúť si do Tesca vybrať si peniaze. Keby radšej chceli merať v meste priamo, či sledovať tú rastúcu agresivitu na nasšich uliciach. Môj osobný dojem je ten, že odkedy je 50tka, ľudia sú agresívnejší.
Cestou do Komárna, keď som viezol našu malú babu na prázdniny, zapadalo slnko práve v čase, keď sme boli pri Kolte. Obrázok nič moc, ale ten západ stál naživo zato.
Služobná cesta (25.01.2009 – 31.01.2009) vie byť aj na niečo dobrá. Síce sme boli v noci v práci, no aspoň bol cez deň čas pobehať mesto. Heidelberg je mesto v spolkovej krajine Bádensko-Württembersko v Nemecku, na polceste medzi Stuttgartom a Frankfurtom nad Mohanom. Je svetoznáme svojim historickým jadrom, zámkom a univerzitou. Je jedným z najobľúbenejších cieľov zahraničných turistov v Nemecku. V meste Heidelberg sa nachádzajú známe pamiatky ktoré priťahujú turistov z celého sveta, napríklad zámok Heidelberger Schloss a univerzita Ruprecht-Karls-Universität, ktorá je najstaršou vysokou školou v Nemecku. V Heidelbergu sa prelína veľké množstvo architektonických štýlov. S viac ako 140 000…
Anjel a Bleee, no niet krajšej kombinácie ;) Ale do fotoblogu sa mi hodia :) No a ešte tento reprezentant zašlej slávy:
Na treking.cz vyšiel článok o chate, ktorú v Košiciach poznajú všetci, čo sa cez víkend dostanú ďalej, ako ku krčme Pri súdkoch. O chate, ktorú celoročne navštevujú bežkári, cyklisti, turisti, výletníci, deti no a bohužiaľ aj športovci na motorkách a štvorkolkách. článok je o Chate na Prednej Holici, všobecne známu ako Chata Lajoška. Som rád, že si chata našla svoje miesto. Či už na internete, či v živote Košičanov. Vždy sa nám tam dostalo dobrého jedla, pohody a nálady. Nikdy nás neodmietli, či už v noci, či skoro ráno, či v zime alebo v lete. Nech sa páči, CHATA LAJOŠKA.
Žijeme, žijeme a žijeme. Dáko sa toho poslednou dobou (od novembra) nazbieralo a webu som sa nevenoval. Načo aj, chodili sme von. Určite si pamätám Jasovskú planinu (o ktorej píšem článok na hiking.sk – kedy bude, netuším) a pochod po Slovensko-Maďarskej hranici s Ribevirim. Ako začala zima a konečne nasnežilo, vymenil som topánky a lyžiarky a potom to už išlo samo : Minčol (Malá Fatra), Hincove plesá (Vysoké Tatry), Kráľova hoľa (Nízke Tatry), Lysec (Veľká Fatra) či Predná holica (večerný pochod s Peťom Sasvárim – bohužial nemám ešte statív, takže fotoaparát som ani nebral). V snahe stihnúť západ slnka sme…
No, troška neskor, ale predsa. Dlhšie mi trvalo zistiť, kde mame vlastne web :) Už to vyzeralo, že ho nenájdem, ale predsa :) Takže všetkým prajem všetkého čo prajete mne, len 2x viac – to som niekde čítal. No hlavne zdravia a chuti pokračovať.
Isto sa turistom či geocacherom v teréne stáva, že je potrebné vedieť prepočítavať WGS-84 súradnice z decimálneho tvaru na tvar s minútami, či sekundami (a opačne). Ako nato ?
Predstavte si, že si na Google Maps niečo nájdete. Či už mesto, trasu alebo priamo polohu pomocou súradníc. A chceli by ste si túto mapu vložiť do vašich stránok, ale nepoznáte, nechcete poznať alebo neviete pracovať s Google Maps API. Takže ako nato ? Googlovsky jednoducho :)
No, veľa sa toho neudialo poslednou dobou. Práca a práca a práca :) No ale predsa pár vecí sme stihli. Zbehol som s malou do Martina, kde sme mali šťastie na pekné počasie. Cestou sme sa zastavili aj na Vígľašskom zámku. Mamka to využila na výlet s krpcom, ja na bicykovanie – tentokrát na Martinské hole. S krpcom sme stihli aj Jasovskú jaskyňu, prielom Muráňa, Meliatský profil či naposledy Meander Hornádu. Ešte niečo ? Hmm, neviem, keď si spomeniem, napíšem. Dáko nestíham :) Vígľašský zámok je zámok nachádzajúci sa na východnom okraji obce Vígľaš. Počiatky obývania skalného ostrohu nad riekou Slatina…
Už ani neviem odkedy sledujem server hiking.sk. Je to veľmi príjemne spravená stránka o hikingu, s bohatým obsahom, užitočnými radami a celkom slušnou základňou autorov. Dlho som si netrúfol čo i len napísať do fóra, veď skúsenosti mám takmer nulové. Presvedčil ma Ribeviri, že prečo to neskúsiť. Najskôr som publikoval dve fotografie (úprimne priznávam, neviem fotiť) a neskôr aj článok o Plešivskej planine. Veľmi milo ma prekvapili reakcie čitateľov. Ďakujem im aj touto cestou! A v súvislosti s hiking.sk & geocaching.com som zažil celkom milé emailové “stretnutie”, na ktorom sa mi spojili dva nicky. Rikitan (z geocahingu) a Matúš Morong…
Keďže dnes bolo poriadne zamračené, jaskyne boli tá najlepšia voľba. Chcel som ísť s Laurou pozrieť 3 (Jasovská, Baradla a Domicu), no pri východe z Jasovskej sme sme tak zmokli, že k ostatným sme sa už nedostali. Aj vďaka “výborným” ústretovým návštevným hodinám. [fotogaléria z jaskyne]
Ani som tomu neveril, ale konečne sa mi podarilo stretnúť sa s Maťom Matejom a Riou. Priamo v Košiach, mali nejaké vybavovanie. Slovo dalo slovo a hneď prvý víkend sme sa s krpcom vybrali na výlet do Revúcej. Cestou sme sa samozrejme museli zastaviť po nejaké tie kešky, veď prechádzka musí byť. A tak sme sa zastavili na Soroške a hlavne v Ochtinskej aragonitovej jaskyni. Priehliadku sme stihli, nečakali sme viac ako 10 min. A kedže Slovensko je malé, sprievodcom bola moja spolužiačka zo školy :) U Maťa sme potom prekecali asi 6 hodin a hajde späť do Košíc. No…
Jeden zo zakladajúcich členov legendárnej skupiny Pink Floyd pianista Richard Wright podľahol vo veku 65 rokov rakovine. “Rodina Richarda Wrighta, zakladateľa a člena skupiny Pink Floyd, potvrdzuje smrť svojho najbližšieho a zároveň žiada o pochopenie a rešpektovanie súkromia,” uviedol hovorca, nešpecifikoval však, o aký druh rakoviny išlo. Wright je autorom hudby k viacerým skladbám komerčne úspešných albumov skupiny ako napríklad, Dark Side Of The Moon či Wish You Were Here. Richard William Wright sa narodil 28. júla 1943 v obci Hatch End v grófstve Middlesex vo Veľkej Británii.
Opäť, po roku (12.07.2008 – 18.07.2008), veget v Tatrách so susedovcami. Ako vždy, chata v Tatranskej Štrbe. Tento rok sme chceli vyskúšať termálne kúpalisko v Liptovskom Jáne namiesto AquaCity v Poprade. No, ako to tak slušne napísať. Žeby zlá voľba ? ;) Minimálne. A to sme sa tam nezapojili do súťaže o Playboya pláže. Darmo, sme sraľovia. S deťmi sme boli na prechádzkach v okolitých lesoch (Zamčisko pri Poprade, výhľad v Starom Smokovci na prameňom Kyselky a podobne.). Po večeroch sisha, vegetík, debatky. 17teho sme zbehli do Podbanského, kde boli svokrovci na chate. Tam sme si nazbierali čerstvé čučoriedky na…