Na pohlad zvonku to vyzerá obycajne - mäkký lužný les. Ale po prejdení brány stromov a krov sa dostaneme do rozprávkového sveta tvoreného lianami, trstinami, bohatou vegetáciou a rozmanitými hlasmi zvierat. A pri troške predstavivosti si vieme toto územie predstavit tak, ako vyzeralo kedysi - rieka, ktorá sa vetví na pocetné ramená, mokrade, bažiny, svet vodných rastlín a vtákov. A pokoj a ticho. Nech sa páci, vstúpte.
Hornád
Velkost celkového povodia rieky Hornád na území Slovenska: 4 403 štvorcových kilometrov Okresy povodia: Spišská Nová Ves, Košice, Košice-okolie, Gelnica, Prešov, Sabinov, Poprad, Bardejov (pramen pri obci Vikartovce vo výške 1500 metrov n.m.).
Rieka Hornád pramení na východnom úpätí masívu Královej hole. Odtial tok smeruje cez melafýri, paleogénne bridlice, pieskovce a zlepence, dalej vytvára riecny tok vo vápencovom podloží Slovenského raja, Galmusu, masívu Ciernej hory, kde prechádza aj do kremencového podložia.
Po prechode Košicami smeruje na juh, kde jej tok opúšta Slovensko v smere do Madarska. Posledná slovenská obec, v ktorej blízkosti preteká, je Trstené pri Hornáde. Na ceste k madarským hraniciam preteká neogénnymi usadeninami.
Najväcší pravostranný prítok Hornádu je rieka Hnilec, ktorá preteká Volovskými vrchmi, najcastejšie fylitmi a kremennými Horninami. Hnilec pramení na východnom svahu masívu Králova Hola, blízko sú pramene významných riek Hron a Cierny Váh. Rieka Hnilec preteká Slovenským rajom a Volovskými vrchmi, do Hornádu sa vlieva pri Margecanoch.
Najväcší lavostranný prítok je rieka Torysa, ktorá preteká paleogénnymi usadeninami niekdajšieho tretohorného mora, z casti pri meste Prešov neogénnymi usadeninami niekdajšieho tretohorného mora. Torysa pramení v Levocských vrchoch, preteká Spišsko-šarišským medzihorím a Košickou kotlinou.
Meandre Hornádu
Informacná tabula "Náucného chodníka Horný Abov" císlo 11 [waypoint P4], informujúca o faune a flóre tohto územia, vás privedie k jednému z mála aktívnych meandrov toku rieky Hornád v Košickej rovine.
Meander, ktorý vám cache predstavuje, je jeden z mála, ktoré sa nachádzajú v strednom štádiu svojho vývoja - aktívne ním ešte preteká voda hlavného toku.
Povyše proti smeru toku (medzi Košicami a Trsteným pri Hornáde) sa nachádzajú vývojovo stašie formy meandrov, tzv. mrtve ramená (N48 36.663 E21 21.013, N48 35.793 E21 19.632, N48 35.405 E21 19.530 a N48 34.801 E21 19.593).
Meandre rieky Hornád, ktoré sa tiahnu od Trsteného pri Hornáde až po Milhost sú významé aj tým, že predstavujú posledné zachované zvyšky lužného lesa - najhodnotnejšie brehové porasty alúvia rieky Hornád v celej Košickej kotline a zároven predstavujú najbohatší ekosystém v podmienkach strednej Európy.
"Náucný chodník Horný Abov" (popísaný v knižke "Abovské chodnícky")
Nenárocná trasa náucného chodníka prechádza juhovýchodnou castou Košickej roviny na styku s pohorím Milic ležiacim v južnej casti Slanských vrchov. Náucný chodník je zameraný na prírodovedné, archeologické a kultúrno-historické pamiatky. K najväcším zaujímavostiam patria meandre Hornádu v rôznych štádiách vývoja, druhové bohatstvo flóry a fauny, archeologické nálezy, zvyšky stredovekého hradu, židovský cintorín a kláštor. Na trase s dlžkou 22 km je jedenást zastávok s informacnými panelmi. Trasa oznacená miestnymi žltými znackami náucného chodníka je orientacne nenárocná. Cast trasy južne od Trsteného pri Hornáde prechádza v blízkosti štátnej hranice s Madarskom.
